
Predposledná kapitola...vlastne áno predposledná... 5/6 a ešte bude epilóg, ale ten nemám napísaný... takže na ten si budete musieť počkať...aj keď teraz už budú prázdniny tak ak mi počítač nezoberú... napíšem!
Venovaná Casion
Príjemné čítanie..:)
5/6
THEADU
"Toto si musíš kúpiť, " podávala mi Alice do ruky jedno tričko za druhým.
"Alice?" oslovila som ju, "spomínala som ty, že mám obmedzení počet dolárov?"
"Áno," odpovedala prosto. "Ale to je darček."
"Uhm, a za čo?" spýtala som sa jej, keď mi podávala ďalšie tričko. Počula som Emmettov smiech tak som sa naňho točila.
"Ja som to hovoril," škeril sa na mňa. Vyplazila som mu jazyk.
A takto to bolo päť hodín v kuse.
"Alice," oslovila som ju pričom som mala ruky v obrannom postoji. ,,Dosť!"
"Prečo?" spýtala sa ma nevinne. Usmiala som sa na ňu.
"Idem sa najesť." odpovedala som jej prosto.
"Jaj." povedala a ukázala na jednu dennú reštauráciu. "Edward pôjde s tebou." Prikývla som.
Šli sme si sadnúť.
"Čo si dáte? spýtala sa nás jedna mladá pekná čašníčka. Edward sa na mňa pozeral.
"Ja nič. " povedal a potom pokynul ku mne. "Čo ty?" Pozrela som sa na jedálny lístok.
"Hubové ravioly." bolo prvé čo mi padlo do oka.
"A na pitie?" spýtala sa nás, ale jej pozornosť patrila, len Edwardovi. Pocítila som neznámy pocit. Ten pocit môže byť žiarlivosť. A
áno je to.
áno je to.
"Kola." odpovedala som.
"Takže dve koly." povedal a usmial sa na mňa.
Po chvíľke nám doniesla koly. Ešte raz sa spýtala Edwarda či si naozaj nič nedá a on odpovedal, že nie.
"Modrá ty pristane." povedal a ja som sa mierne začervenala.
"Ďakujem."
povedala som..
povedala som..
"Ako sa cítiš?" spýtal sa ma.
"Dobre. " odvetila som. "Prečo?" spýtala som sa na oplátku. Ignoroval moju otázku a potom keď mi doniesla čašníčka jedlo a znovu sa spýtala Edwarda či si niečo nedá a on zase odpovedal, že nie. Až vtedy mi položil ďalšiu otázku.
"Som z teba frustrovaný." povedal a ja som sa na neho pozrela.
"Prečo?" spýtala som sa zase.
"Si ako zatvorená kniha." povedal pomaly.
,,Ďakujem," povedala som pomaly. "aj keď mne vždy hovorili pravý opak." Jemne som sa usmiala. Zmenila som tému.
"Povedz mi niečo o sebe." začala som.
"Čo by si chcela vedieť?" spýtala sa. Začala som mu klásť otázky. Keď som dojedla a vyšli sme pred dennú reštauráciu, pribehla k nám Alice a povedala, že sa musím ísť pozrieť na nejaké šaty. Šli sme teda s ňou. Tie šaty boli naozaj prekrásne. Tmavomodré s volánikmi. Tie šaty mali takú istú farbu ako moja blúzka. Alice ich kúpila. Tvárila sa samoľúbo.
V obchodnom dome sme strávili, aj ďalšie štyri hodiny. Ja som už nevládala a preto sme sa rozhodli, že už pôjdeme. Ja som si pri aute spomenula, že som si nechala kabelku, asi v tej reštaurácii. Povedala som im, že sa za chvíľku vrátim, ale Edward chcel ísť som ňou, povedala som. že to zvládnem.
"Naozaj." povedala som mu.
"Idem s tebou." povedal zase on. Otočila som sa, pozrela som sa doprava, doľava a prebehla cez parkovisko. Bola som asi v polovici, keď som zbadala čierne auto ako sa rúti na mňa. Nestihla som ani zareagovať a už som len pocítila niečo studené na mojej tvári a všetko sčernelo, ešte som počula ako som zašepkala:
"Edward..."

jj jé ďakujem za wenowanie
a je to krássna kapitola... také dlhé nákupy by unawili aj mňa XD som zwedawá, čo sa stane ďalej...