close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

List, vysvetlenie a som tu!

17. června 2010 v 16:40 | THEADU |  Kde ma klobúk zaradíš?
adyqa15.blog.cz
Ahoj, mám tu druhú kapitolku, ktorú idem TERAZ písať! Naozaj, ale ak ju nedokončím tak určite tu bude! Nebojte sa...;))
Dumbledore, zistil alebo skôr má tušenie, že Milli Jonesové je Severusová dcére. Nevie to naisto, ale veľmi sa podobajú. To všetko ešte podškrtáva fakt, že Mary Jonesová, matka Milli, nie je vydatá.
Severus nevie, že či je to pravda, ale má nemalé tušenie, že je. Otázka znie: Prečo by mala byť jeho dcérou, keď on bol v Slizolíne a ona v Chrabromile? Milli spomína aké bolo ťažké sa sem dostať, spomína si aj na to, že zistila, že je čarodejnica a čo všetko bolo nutné kvôli tomu urobiť...


Odpovede sú ukrité v c.č. ...;) Užite si kapitolku a nehajte mi neajé komenty, nemusia byť len pozitívne, ja sa poteším aj negatívnim...;)

Vaša THEADU


List, vysvetlenie a som tu!


Ráno v chrabromilskej spoločenskej miestnosti bolo rušno. Prváci, už natešení na začiatok nového roka. Medzi nich patrí aj natešená a nedočkavá Milli Jonesová.

Na druhej strane hradu, v temnej a studenej, akurát odchádza na raňajky nenávidený učiteľ lektvarov, Severus Snape.

vo veľkej sieni, na najvyššej stoličke, na tom najvyššom mieste, sedí Rokfortský riaditeľ, Albus Dumbledore.

Každý na inom mieste, ale myšlienky podobné. Myšlienka na nastávajúci rok, ktorý objaví všeličo nové.

"Ach, dobré ráno, Severus." pozdraví riaditeľ svojho zamestnanca. on niečo iba zavrčí a venuje sa raňajkám.
"Krásne to ráno, čo myslíš?" opýta sa ho Albus Dumbledore, menovaní sa pozrie na oblohu.
"Prekrásne." povie sarkastický Severus Snape.
"Tento rok máme zaujímavých študentov. Tešíš sa na svoju prvú hodinu?" pýta sa ho ďalej Albus.
"Strašne," odpovie mu zavrčaním. "Prvý ročník, k tomu chrabromil a slizolín..." Pozrie sa na slizolínsky a vzápätí na chrabromilský stôl. Na ňom sa zastaví a prezrie si prvákov. Zastaví sa na tom otravnom Potterovovy a jeho kamarátovi, Ronaldom Weasleyom. Za nimi ide dievča. Hnedé kučeravé vlasy. Muklorodená. Uškrnie sa. Prejde ďalej pohľadom a znovu s zastaví, ale teraz na Milli Jonesovej. Sedí vedľa Lavender Brownovej a Parvati Patilovej. Jedia svoje raňajky. O Mary Jonesovej nepočul už dávno. Naposledy, keď zomreli jej priatelia. Ale nepamätá si, žeby počul, že má dieťa.
"Mary Jonesová zmizla." Povedal všetkým prítomným Albus Dumbledore, Rokfortský riaditeľ.
"Ako to, že zmizla?" spýtala sa ho Ann Sueová. Riaditeľ sa smutne usmial. Zdvihol nejaký papier a ukázal jej ho. Pri čítaní sa mračila. Potom podala list ďalej až sa dostal ku mne.

adyqa.blog.cz


"Tak nezmizla, iba odišla do mukelského sveta." Povedal som a list som dal Albusovi. On sa na mňa smutne usmial.
"Áno."

Albus pozoroval Severusa Snapea ako pozerá na Milli Jonesovú.
"Ach, bol som pozrieť Mary." povedal Severusovim smerom. On s na neho pozrel a nadvihol obočie.
"Mary?" spýtal sa ho.
"Och, áno. Mary Jonesovú. Matku Milli Jonesovej," ukázal na dievča, ktoré sa zabávalo na
nejakom vtipe, ktorý im povedalo jedno dvojča Weasleyové. "ani sa nezmenila."
"Kto?" opýtal sa ho značne vyvedení z miery Severus.
"Mary Jonesová. Ach, pracuje v mukelskom Londýne ako lekárka." Odpovedal pokojne Albus Dumbledore.
"Vždy som to dievča mal rád." pokračoval riaditeľ, "vždy bola také veselá, úprimná a oddaná svojim priateľom. Hm, možno preto bola v chrabromile." Riaditeľ si povzdychol a pozrel na Severusa.

"Slečna Jonesová, ako sa cítite?" spýtala sa jej Poppy. Pozrela na ňu.
"Hm," zahmkala a potom povedala istým hlasom: "Dobre."
"Slečna, pamätáte čo sa stalo?" opýtal som sa jej.
"Išla som do klubovne a cestou do mňa nieto narazil." odpovedala mi. Vedel som, že ak by do nej niekto narazil nebola by mala na sebe stopy Crucia.
"Slečna, iba do vás narazil?" Prikývla.
"A viete kto?" opýtala sa jej Minerva. Pokrútil záporne hlavou.


Severus sa zdvihol a odišiel z veľkej siene. Pozrel som sa na Milli. Usmievala sa na svoje spolubývajúce. Možno kamarátky.

Rokfort je ešte úžasnejší, než som si predstavovala. Než som počula, či čítala.
Nechápem, prečo ma sem nechcela pustiť mamka. Aj ona sem chodila. Tiež bola v chrabromile,tak ako ja.


"Mámi, prišlo niečo divné!" zakričala som na matku, ktorá akurát robila obed.
"A čo, zlatko?" odpovedala mi z kuchyne.
"No je to nejaký list, ktorý priniesla sova a je adresovaný," matka sa rútila z kuchyne skôr ako som mohla dopovedať. Posledné slovo som vydýchla: "Mne."
"Daj ho sem." Povedala rázne a ja som si ho zobrala. Roztrhla ho na polovicu. Pozrela som sa na ňu ako na blázna.
"To bolo pre mňa." Povedala som jej nečujne.
"to ma netrápi." Odpovedala mi, ale už nie milo a láskavo ako predtým, ale teraz naštvane. Urazene som odkráčala do svojej izby.

Večer prišiel ten istý list. Keď som zišla dole na večeru, uvidela som matku ako ho drží v ruke a pozerá sa naňho ako keby jej mal ublížiť, vlastne nie, ako keby jej už ublížil. Nechcela som ju takú vidieť a preto som k nej prišla. Keď ma zbadala, skovala list a ukázala na stôl. Po večeri ma poslala do izby. List asi vyhodila.
Od toho dňa prichádzali listy každý deň. Až na siedmy deň neprišiel žiadny. Matka bola nervózna s toho celý deň, ale keď prišla večera a my sme dojedli bola pokojná. Vlastne iba do tej chvíle, keď prišiel nejaký čudný starec.
"Dobrý večer, Mary." Pozdravil moju matku
mne blyslo hlavou: Dúfam, že nie ďalší nápadník. Pozrela som na matku, ale ona sa naňho mračila. Uf. Vydýchla som si.
"Pán riaditeľ," pozdravila ho matka.
"Dobrý večer, slečna Jonesová." pozdravil aj mňa.
Stratila som reč a tak som sa zmohla, len na obyčajné : "Dobrý." Usmial sa na mňa cez polmesiačikové okuliare. Bol zvláštne oblečení. Otočil sa n moju mamu.
"Mohli by sme sa porozprávať?" opýtal sa jej a ona so zamračením prikývla a ukázala na obývačku.
"Milli, prosím dones čaj." Prikývla som a vybrala sa do kuchyne.
Keď som urobila čaj. Dala ho na tácku a šla som do obývačky.
"...mala by to vedieť, mala by sa sama rozhodnúť." povedal ten starší pán a pozrel na mňa, keď som si sadala na sedačku vedľa mamy. Všimla som si, že na stole bol taký istý list, aký mi chodil celý týždeň a potom ma trklo. Mama ho pozdravil, pán riaditeľ, takže to znamená, že on musel poslať ten list. Mama si vzdychla a pozrela na mňa. Povedala mi, že som čarodejnica a že ona je tiež. Dala mi list a j som si ho prečítala.

"Musíme ísť," drgla do mňa Parvati Patilová, moja spolubývajúca a nová kamarátka.
Usmiala som sa na ňu a zobrali si veci. Elixír. Pomyslela som si a šla za ostatnými.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Videli ste film Avatar?

Áno 37.5% (3)
Nie 62.5% (5)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama