
Takže tak... 2. kapitola...
je veľmi dlhá, vo worde 5 strán...:)
Venovaná Casion, Lostt a lucrecie
ďakujem za komenty...:)
a tu je spomínaná kapitola:
THEADU
2. Nová škola, noví život.
Keď sme prišli domov, už nás čakali. Bolo 7.30 hod. Dnes ideme do školy ako noví študenti a Carlisle nám ide všetko vysvetliť. Pre mňa je to nové. Ja som sa vždy starala o seba. Bol som ako jedináčik na každej škole a teraz, mám piatich súrodencov, nevlastných súrodencov. Emmetta Cullena, Rosalie Halovú, Alice Cullenovú, Jaspera Hala a Edwarda Cullena. Ja sama sa volám Mary Leen Cullen.
Všetci sme adoptovaní. Ja, Alice, Jasper a Edward chodíme do druhého ročníka a Rosalie a Emmett do tretieho. Rosalie a Jasper sú "skutoční" súrodenci a my ostatný sme s iných rodín.
Všetci sme adoptovaní. Ja, Alice, Jasper a Edward chodíme do druhého ročníka a Rosalie a Emmett do tretieho. Rosalie a Jasper sú "skutoční" súrodenci a my ostatný sme s iných rodín.
A v tom začal boj o to, ako sa bude chodiť do školy. Ja som na nich len pozerala a zároveň som krútila hlavou v nesúhlasnom geste. Emmett sa na mňa pozrel a vyzval ma aby som niečo povedala.
-Mne je to jedno, ja ešte nemám vodičák.- povedala som a uškrnula som sa.
-Idem na jeepe. - povedal Emmett.
-Ide sa volvom.- povedal Edward.
-Ja to vyriešim...- povedala Rosalie a v zapätí pokračovala.- Pôjde sa Edwardovim... -nestihla dopovedať, lebo Emmett ju rázne preruším.
-To som si mohol myslieť!- povedal naoko urazene mne sa môj úškrn zväčšil.
-Nechaj ma dopovedať! - povedala a pokračoval.- A pôjde sa ajEmmettovim jeepom, keďže je nás o jedného viac.- povedala a pozrela na mňa. Mne úškrn zamrzol na tvári. Som na obtiaž. Super. Och, čo už.
-Netrep a nasadaj! - zakričal na ma Edward, ktorý sledoval moje myšlienky. Ja som pokrútila hlavou a šla som k jeepu, Edward ku mne pribehol upíriou rýchlosťou.
-Kam si myslíš, že ideš? - spýtal sa ma.
-Emh...žeby do školy?- spýtala som sa nevinne.
-Jasné.- povedal ironický.
-Som rada, že si pochopil.- povedala som a poťapkala som ho po ramene. Edward na mňa čudne pozrel ale skôr ako som to mohla rozlúštiť jeho výraz sa zmenil na tvrdú masku a potom sa otočil a nasadol do volva. Moje obočie vyletelo do vlasov. Otočila som sa a nasadla vedľa do jeepu ako spolusediaci.
Emmett šoféroval. Šli sme sami, ostatný šli s Edwardom. Usmiala som sa.
Emmett šoféroval. Šli sme sami, ostatný šli s Edwardom. Usmiala som sa.
-Čo je? - spýtal sa ma Em. Pozrela som sa naňho a usmiala som sa väčšmi.
-Ja iba, že musíš hrozné šoférovať, keď idú radšej s tým kto číta myšlienky. - povedala som sa uvoľnene a Em sa zasmial, ale nekomentoval to. Len sa usmieval. Keď sme boli len kúsok od školy Emmett sa väčšmi usmial a spýtal sa ma niečo čo my vyrazilo dych, a to sa dá čo už povedať, keď niekto vyrazí dych upírovi.
-Čo máš s Edwardom? - spýtal sa Em. Nemyslela som, že budem schopná odpovedať ale niečo ma prinútilo odpovedať.
-Nič. - povedala som ľahko a nenútene.
-Áno.- zatiahol.
-Presne nič.- povedala som stále pokojne.
-To vykladaj niekomu inému. -
-Prečo si, pre Boha Emmett, myslíš, že mám niečo s Edwardom?- spýtala som sa ale Emmett neodpovedal skôr ako sme prišli do školy a on zaparkoval, hneď vedľa Edwarda.
-Lebo sa na teba pozerá tak ako Jasper na Alice. - povedal s úškrnom
ja som rýchlo vystúpila z auta. Šla som ku svojim súrodencom ale skôr ako som k nim prišla som zakričala na Emma.
ja som rýchlo vystúpila z auta. Šla som ku svojim súrodencom ale skôr ako som k nim prišla som zakričala na Emma.
-Tak skepticky? - On sa začal rehotať ja som sa uškrnula.
-čo tu je smiešne?- spýtal sa ma Alice. Pozrela som sa na Jaspera a potom som pokojne odpovedala.
-Ale nič, Alice.-
-Och, jasne.- povedala ironicky.
-To často na vás takto čumia, Alice, Rose? - spýtala som sa aby som odklonila od témy, ale po pravde som bola aj zvedavá. Všetky baby na tejto emh.. škole sa na ne pozerali pohľadom plný zlosti ale naopak chalani ako na tie najväčšie bohyne. Zachichotala som sa.
-Aj na teba sa tak pozerajú. - povedal Edward za mnou. Stuhla som.
Po chvíľke ( keď sa Emmett začal rehotať) som sa spamätala a odpovedala som nenútene.
Po chvíľke ( keď sa Emmett začal rehotať) som sa spamätala a odpovedala som nenútene.
-No jasné. - A mrkla som na prvého chalana, ktorý sa na mňa pozeral. Skoro zamdlel. To sa my páči. Počula som ako Edward zavrčal. Divné. Ignorovala som ho.
-Asi by sme mali ísť pre tie papiere.- povedala som a šla som do prevej budovy. Ostatný šli za mnou. Pred vchodom nás zastavil nejaký chalan. Pekný. Čierne vlasy mu padali do tváre kde mal krásne modré oči.
-Ahoj, ja som Taylor McDonald. - povedal milo. Podal mi ruku. Potriasla som mu. Trošku sa mykol a pozrel na mňa s otázkou v očiach.
-Dnes je zima. - prehodila som len tak mimochodom.
-Je.- prikývol a usmial sa. - Kam ideš...- začal ale niekto ho prerušil, bol to Emmett.
Pozrel sa na neho a neisto sa usmial.
Pozrel sa na neho a neisto sa usmial.
-Ja som Emmett.- povedal Emm a podával mu ruku. - Toto je Rose,- povedal a majetnícky si
obmotal ruky okolo jej bokov. -Ten malý elf je Alice a to je Jasper.- Ukázal na Al a Jazza
potom akoby zabudol ukázal na Edwarda .- Edward.-
obmotal ruky okolo jej bokov. -Ten malý elf je Alice a to je Jasper.- Ukázal na Al a Jazza
potom akoby zabudol ukázal na Edwarda .- Edward.-
Taylor prikývol.
-Takže kam ideš teraz?- spýtal sa ma s plnou pozornosťou.
-No, my - začala som
a zdôraznila som my,- ideme do kancelárie pre nejaké papiere. - povedala som a usmiala som sa. Úsmev mi opätoval.
a zdôraznila som my,- ideme do kancelárie pre nejaké papiere. - povedala som a usmiala som sa. Úsmev mi opätoval.
-Ak chceš môžem ťa tam odprevadiť.- povedal milo, už som šla odpovedať ale niekto m predbehol a ten niekto bol Edward.
-Nie, ale vďaka mi to zvládneme. - povedal.
Usmiala som sa na Taylora, vyzeral trochu zmätení ako keby si iba teraz uvedomoval, že tu niekto ešte je.
-Jasne.- povedal. Usmial sa na mňa, svoj úsmev som mu opätovala.
-Tak sa stretneme. Pa.- povedala som sladko. Usmial sa a odišiel. Chcela som vykročiť ale niekto ma chytil za ruku a držal na mieste. Emm s Rose nás obošli a potom aj Alice s Jasperom, takže jediní kto ma môže držať je Edward. Otočila som sa k nemu a on ma pustil.
-To čo malo byť?- spýtal sa ma. Bola som zmätená.
-Čo?- spýtala som sa stále zmätene. Vyzeral, že zvádza vnútorní boj sám so sebou. Potom odpovedal.
-To, že : ´ Tak sa stretneme. Pa ´ ?- povedal a napodobnil.
-Bože, bola som slušná, niečo čo by si sa mal naučiť. A teraz poď. Za chvíľku bude zvoniť. - povedala som a otočila som sa, kráčali sme po chodbe až sme dobehli ostatných. Dali nám papiere čo má podpísať každý učiteľ a mapku školy. Pozrela som sa na ňu a hneď som ju vedela. Pozrela som sa na rozvrh. Trigometria.
-Ja má s tebou hodinu. - povedala Alice. Rozlúčil sme sa a šli sme na hodinu. Keď sme vošli dnu učiteľ tam bol, dali sme mu podpísať papiere a poslal nás posadiť. Hodina začala, toto všetko už dávno ovládam tak som dávala iba trochu pozor. Rozmýšľala som nad Edwardom. Je to čudák, naozaj. To pri aute, keď ma odmietol a potom chcel aby som sedela v jednom aute spolu s ním! A čo bolo to vrčanie? A potom keď odišiel Taylor? Naozaj neviem čo si mám o ňom myslieť. Z mojich pochodových myšlienok ma vyrušila Alice. Rozprávala tak, že to môže počuť iba upír.
-Čo sa stalo?- spýtala sa ma so značným zmätením v hlase.
-Kedy?- odpovedala som jej pokojne. Naozaj netuším kedy a čo myslí.
-Pri aute dnes ráno. -
-Neviem asi nechcel by som šla s Emmom. -
-Nie vtedy, ešte skôr.-
-Neviem o čom hovoríš. - povedala som pokojne.
-Ale vieš, skoro ste sa pobozkali.- povedala.
-Nič sa nestalo.- povedala som zastretím hlasom.
-A čo s tým Taylerom. -spovedala ďalej ale ja som vedela, že sa ešte k tomu dostane.
-Bol milí tak som bola tiež. - povedala som úprimne.
-Óóóó áno.- povedala iróniou v hlase. Pozrel som sa na ňu a ona sa len usmiala. Do konca hodiny sme neprehovorili ani slovo. Na chodbe, keď konečne dozvonilo, sa na mňa obrátila s otázkou očiach, ale skôr ako som mohla odpovedať prišla k nám nejaká baba.
-Ahojte, ja som Landa Godfredová.- povedala a podala nám ruku.
-Ahoj, ja som Mary a toto je Alice.- Povedala som za nás obe. Chcela niečo ešte povedať, ale prišiel k nám Tayler.
-Ahojte.- pozdravil nás.
-Ahoj. - odzdravila som. Alice a Landa len mykli plecami.
-Hm...tak už ste sa zoznámili?- spýtala sa nás Landa a ukázala na Taylora.
-Áno, už....- povedala som ale prerušil ma Jasper, ktorý prišiel k Alice a pobozkal ju na líce.
-Jasper.- povedala som smerom k Lande. Usmiala sa.
-Kde mate teraz hodinu? - spýtala sa nás.
-Angličtina, hm.... niekde určite.... 3 budova. - povedala som čumiac do zošita.
-Nemčina. - povedala Alice a potom dosala :- Aj Jasper.
Usmiala som sa.
-Dobre tam ideme. - povedala Alice
už odchádzali. Pozrela som sa na Taylera a Landu.
už odchádzali. Pozrela som sa na Taylera a Landu.
-Ja idem tiež, nemáte niekto so mnou hodinu? - spýtala som sa. Landa aj Tayler pokrútili hlavou. Tak som dodala:- Tak čavte. - a odišla som po chodbe. Cestou som stretla Emma.
-Švihaj! - povedal s úškrnom. Ja som sa iba usmial. Kto by predpokladal, že o 24 hodín sa môj život zmení. No nie je o 24 hodín ale znie o pekné. Jaj, mám
piatych súrodencov a popravde je to dosť čudné. Zazvonilo a ja som rýchlo bežala do triedy. Nikoho som nevidela, preto som sa rozbehla svojou upírskou rýchlosťou, skôr ako mohlo dozvoniť už som stála pred dvermi učebni angličtiny. Vošla som dnu. Učiteľ ma privítal so širokým úsmev.
piatych súrodencov a popravde je to dosť čudné. Zazvonilo a ja som rýchlo bežala do triedy. Nikoho som nevidela, preto som sa rozbehla svojou upírskou rýchlosťou, skôr ako mohlo dozvoniť už som stála pred dvermi učebni angličtiny. Vošla som dnu. Učiteľ ma privítal so širokým úsmev.
-Vy určite budete slečna Leen-Cullenová.- povedal , pričom my zobral papiere. Leen-Cullenová? Asi áno.
-Áno.- povedala som.
-Poďte sa ...hm...Asi by ste nechceli sedieť vedľa svojho brata.- povedal a ukázal na jediné voľne miesto.
-To nie je môj brat.- povedala som rýchlo.
-Pravdaže, pravdaže...- mumlal si pre seba, mám pocit, že ma ani nepočul.
-Slečna Stanleyová si sadne vedľa pána Cullena a vy slečna,- povedal a pozrel sa na mňa,- si sadnete vedľa pána Newtona. - usmial sa a ukázal na chlapca s hnedými vlasmi. Vybrala som sa si sadnúť k nemu. Keď som šla okolo Edwarda usmiala som sa.
-Ahoj.- povedal keď som si sadla.
-Ahoj.- oplatila som mu.
-Ty si Mary,- skonštatoval.
-Áno, viem ako sa volám.- povedala som mu
a usmiala som sa naňho. Úsmev mi oplatil, niekto zavrčal a ja som sa pozrela na Edwarda, nepozeral sa na nás ale vedela som, že jedine on mohol zavrčať.
a usmiala som sa naňho. Úsmev mi oplatil, niekto zavrčal a ja som sa pozrela na Edwarda, nepozeral sa na nás ale vedela som, že jedine on mohol zavrčať.
-Ja som Mike.- povedal a podal mi ruku. Priala som ju. Trochu sa mykol, keď sa jej dotkol. Usmiala som sa naňho.
-Studená čo?- spýtala som sa akoby to bola najprirodzenejšia vec. Prikývol ale usmial sa teplým úsmevom.
-Ja som vždy studená. Pokiaľ nie je okolo 30 ° C . - vysvetlila som mu a on iba prikyvoval. Usmiala som sa a dávala som pozor čo hovorí učiteľ. Mike sa na mňa stále pozeral, cítila som jeho oči na mojom tele.
Zazvonilo. Pobral som si veci a vyšla na chodbu.
Zazvonilo. Pobral som si veci a vyšla na chodbu.
Ďalšia hodina je dejepis a potom nudná fyzika. Obedná prestávka a ešte telocvik. Asi nepôjdem na obed ale ak pôjdu aj ostatný... Hm... uvidí sa. Možno by som sa mala "začleniť" do nejakej tej bandy. Pravdaže, okrem Cullenovcov.
Dejepis ani fyziku som nemala ani s jedným členom rodiny. Rodina - to mám teraz? Áno, mala som aj predtým ale teraz mám aj súrodencov a to je dosť divné. Keď som šla na obed počula som ako si každý niečo šušká a pravdaže, počula som aj čo. Všetko to bolo ako : ´ Ona má iné oči ako ostatný ´, ´ Sexi... ´, ´ Dúfam, že ona nechodí s tým božským Edwardom , ach... ´
Čo som nepochopila, lebo sme u iba jeden deň a vedia o nás v podstate dosť.
Čo som nepochopila, lebo sme u iba jeden deň a vedia o nás v podstate dosť.
Pre dverách do jedálne sa ku mne pridala aj Landa.
-Ahoj, tak ako?- spýtala sa.
-Fajn a čo ty? - spýtala som sa jej na oplátku.
-Á dobre, pôjdeš si k nám sadnúť?- začala, pozrela sa na jeden stôl, obzrela som sa a čo tam nevidím?! Mojich súrodencov ako tam sedia a majú tam JEDLO! - Alebo ideš k súrodencom?- dokončila a ja som sa na ňu pozrela a usmiala.
-Pôjdem si k vám, im to nebude vadiť aj tak m majú určite plné zuby. Veď vieš, každý deň s nimi byť.- dodala som keď sa na mňa zamračila.
-Pôjdem si k vám, im to nebude vadiť aj tak m majú určite plné zuby. Veď vieš, každý deň s nimi byť.- dodala som keď sa na mňa zamračila.
-Dobre.- povedala už uvoľnenejší . Išli sme si kúpiť jedlo. Pizza a jablkový džús.
Pri stole už sedel aj Taylor a ešte nejaký dvaja chalani a
nejaká baba.
nejaká baba.
-Toto je D ( čítaj Dí) - povedala a ukázala na hnedovlasého chalana s náušnicou v uchu.
-D? - spýtala som sa.
-Prezývka, inak som Daniel. - povedal a usmial sa na mňa žiarivým úsmevom. Úsmev som opätovala.
-Marietta - Baba celá v čiernom, vyzerajúc dosť skeptický. - A Matthew.- chalan, ktorý je opak Marietti. Ale vyzerajú podobne, už som sa chcela spýtať či sú príbuzný keď ma predbehla Landa, tým, že sú súrodenci.
-Ale nepodobáte sa, - začala som. - Iba trošku. - dodala som. Matt sa usmial ale Marietta nie, iba žula svoje jedlo. Za jenu obednú prestávku som sa dozvedela viac ako za celý rok na bývalej škole. Občas som sa pozrela na Cullenovcov
no oni sa na mňa ani raz nepozreli. Nečudujem sa im, aj keď oni by tiež mohli trochu zvážiť, že pre mňa je to všetko úplne nové. Okrem toho, že ohrozujem seba, teraz, ohrozujem aj ich. Predtým som si robila čo chcela, kamarátila som sa z najväčšími hviezdami školy a sama som jedna z nich bola, ale teraz, to musím zamedziť, musím byť nenápadná a to je dosť ťažké. Z môjho dumania ma vyrušil Matt, keď sa ma pýtal či to budem jesť, jeho úmysly mi neboli jasné, ale určite to nechcel zjesť on. Prikývla som, že áno a hneď som si odhryzla z pizze, chuť to má ako blato, ale ak chcem byť nenápadná musím zjesť aspoň kúsoček. Z džúsu som nič nevypila, nemyslím, že by to bolo potrebné.
Keď som zjedla pizzu, Matt len tak prehodil, že moji súrodenci toho veľa nenajedia. Pozrela som sa na nich a naozaj, mali plnú tácku jedla a ani sa neho nedotkli, mala som podozrenie, že by som mala zasiahnuť.
no oni sa na mňa ani raz nepozreli. Nečudujem sa im, aj keď oni by tiež mohli trochu zvážiť, že pre mňa je to všetko úplne nové. Okrem toho, že ohrozujem seba, teraz, ohrozujem aj ich. Predtým som si robila čo chcela, kamarátila som sa z najväčšími hviezdami školy a sama som jedna z nich bola, ale teraz, to musím zamedziť, musím byť nenápadná a to je dosť ťažké. Z môjho dumania ma vyrušil Matt, keď sa ma pýtal či to budem jesť, jeho úmysly mi neboli jasné, ale určite to nechcel zjesť on. Prikývla som, že áno a hneď som si odhryzla z pizze, chuť to má ako blato, ale ak chcem byť nenápadná musím zjesť aspoň kúsoček. Z džúsu som nič nevypila, nemyslím, že by to bolo potrebné.
Keď som zjedla pizzu, Matt len tak prehodil, že moji súrodenci toho veľa nenajedia. Pozrela som sa na nich a naozaj, mali plnú tácku jedla a ani sa neho nedotkli, mala som podozrenie, že by som mala zasiahnuť.
-No, hej, oni veľmi nejedia, lebo...hm...ako by som to vysvetlila... - povedala som a trošku som ´ akože ´ zamyslela a potom som pokračovala:- Oni nemajú radi jedálenskú stravu. Ja im to osobne nezazlievam, lebo je to naozaj...blé..- zvraštila som
čelo. -Čo ty myslíš?
čelo. -Čo ty myslíš?
-Áno je to humus...- súhlasil som
ňou.
ňou.
-Mne náhodou chutí!- Povedal Taylor a ja som sa usmiala.
-Asi by sme mali ísť na ďalšiu
hodinu.- prehodila som a všetci sa hneď dvíhali. Ja som zamierila na Taliančinu a ostatný...hm...ani neviem kam. Keď som vošla do triedy, do oka mi padla jedna lavica.
Nie, skôr sediaci v nej. Sedel tam Edward a keď som dala podpísať papiere učiteľovi sadla som si k nemu. Sedela som pri okne a on pri uličke. Všetci na nás zízali a ja som sa usmievala. Pozornosť mám rada a nie je nič nové keď všetci na mňa pozerajú.
hodinu.- prehodila som a všetci sa hneď dvíhali. Ja som zamierila na Taliančinu a ostatný...hm...ani neviem kam. Keď som vošla do triedy, do oka mi padla jedna lavica.
Nie, skôr sediaci v nej. Sedel tam Edward a keď som dala podpísať papiere učiteľovi sadla som si k nemu. Sedela som pri okne a on pri uličke. Všetci na nás zízali a ja som sa usmievala. Pozornosť mám rada a nie je nič nové keď všetci na mňa pozerajú.
Rozmýšľala som, že dnes by som mala ísť prvýkrát do autoškoly. Možno by som si mala dať sfalšovať nejaké papiere aby som tu robila iba skúšky. Asi by som sa mala spýtať Carlisla. Asi áno. Je to divné, všetko som si robila sama a vždy som sa starala iba o seba, o.k. občas aj o adoptívnych rodičov, ale väčšinou sama o seba a teraz....
Edward bol po tichu, ale občas po mne strieľal pohľadmi, ktoré som mohla vidieť iba ja. Nechápala som ich ale neriešila som to. Keď zazvonilo , vstala som a zobrala som si veci. Kráčala som do telocvične s Edwardom po boku. Usmievala som sa na každého a polovica ma išla zabiť a to boli iba baby, u chalanov som mala problém, že skolabujú na mieste, ale svoje žiarivé úsmevy som stále rozdávala. Po chvíľke sme prišli do telocvične, kde nám učiteľ podpísal papiere a poslal nás sadnúť si so slovami " Od zajtra budete cvičiť..." Pozeral na nás ako na bohov ( vlastne ako všetci na tejto škole) a potom sa usmial, alebo to aspoň úsmev mal byť. Pozdravila som sa s D, Matthewom, Landou a Taylorom a sadla som i na lavičku, usmievala som sa na všetkých a bavila sa na nemotorných, ktorý boli ale iba z nás. Edward sa na mňa mračil, Jasper na mňa zízal a Alice
sa tvárila priateľský a milo pozorovala všetkých, občas mala nejakú víziu ale nič podstatné.
sa tvárila priateľský a milo pozorovala všetkých, občas mala nejakú víziu ale nič podstatné.
**********************************************
Ukážka z ďalšej časti:
A potom sa stala tá najčudnejšia a najhnusnejšia vec na svete. Edward prikývol na Carlislovú otázku a šli na "lov" , chcela som ísť tiež ale oni ma zarazili, že nie. A tak som zostala v dome s Esme a Edwardom. Edward bol v izbe a ja som s Esme pripravovala nejaké plány. Keď sa vrátili Emmett sa na mňa díval ako zvyšok rodiny . Súcitne.

jj pekná kapitola... sa mi páči ako wtedy dobehla na tú angličtinu XD chcela by som mať takú rýchlosť keby som ráno zaspala do školy