
Včera mi nešiel net...;) Ale dnes už ide... Som tu lebos a ulievam... a nechce sa mi ísť do školy... určite bude prúser, ale new... žijem teraz a hádam aj prežijem...;)

Počul som že niečo robí. Hm, niečo premiestnila. A už bol klud. Musím hu vidieť, ja to nevydržím, musím. Vstúpil som do jej
izby. Posadila sa.
-Dan.- povedala túžobne. Čo teraz? Nemôžem sa s ňou rozprávať, je to proti dohode. Postavila sa, podišla ku mne. Objal som
ju. Čo to robím.
-Chýbala si my.- povedal som.
-Aj ty mne.-Cíti to, čo aj ja? Je možné aby ma milovala?
-To nie je správne že som tu.- povedal som.- Som veľmi nebezpečný pre teba.
-Prečo?- spýtala sa ma. Nemôžem je odpovedať.Nie. Som netvor.
-Prečo?- spýtala sa znovu.
-Chýbala si my. Chýbala mi tvoja vôňa. Tvoja škoricová vôňa. Hneď ako som ťa uvidel som...- som netvor.Pustil som hu. Musím
odísť. Vyšiel som na terasu, ale ona šla za mnou. Nestačí jej že je pre mňa nebezpečná?
-Neodchádzaj.- povedala prosebné. Otočil som sa k nej. Objala ma. Objal som hu tiež. Hm, moja škorica. Som nebezpečný.
-Prečo si nebezpečný?- spýtala sa ma.-Prečo pre mňa?
Nemôžem jej povedať že som netvor s veľkým N.Že som zapletení v mafii. Pustil som hu ale ona ma držala. Vymanil som sa s jej
objatia a o krok ustúpil.
- Nie.- povedala a chcela sa ma dotknúť, ale j som ruku stiahol. O krok som ustúpil ale ona šla som mou.
-Som nebezpečný.- povedal som. Nesiem ako dlho to ešte vydržím. Vydržím nepovedať o našej dohode. Nemôžem jej povedať že hu
niekde zabiť. Dnes, keď som hu ťahal, od Taylora preč, musel som poslať "správu Edwardovi, aby poslal Jaspera. Nechcem jej
ublížiť. Nie nemôžem.
-Alex...- povedal som.
-Prosím povedz mi to.- prosíka la. Nadýchol som sa, poviem jej to. Pozrel som s jej do očí. Krásne oči.
-Som nebezpečný lebo mňa a teba videla Alice. V lese, ako ťa.....Trhám. Som netvor. Patrím k mafii. Môžem ťa hocikedy roztrhať.
Uzatvoril som dohodu, že ak sa k tebe priblížim , tak ma roztrhajú. Nechápem prečo to ešte neurobili.Porušil som dohodu,
stále hu porušujem. Lebo ťa milujem. - povedal som a Alex si vydýchla.
-Uf, Už som myslela že sa len so mnou zahrávaš. Povieš"som pre teba nebezpečný" a odídeš. Ja ťa milujem a že patríš k mafii?
A? Ja tiež! Ako si myslíš že sme si mohli dovoliť tento barak? Mafia. - povedala úprimne. Chytila ma za ruku.
-Milujem ťa.- povedal som.
-Milujem ťa.- povedala.
-Zabiť ma?- spýtala sa. Nie, teraz ma bude nenávidieť.-Mne to nevadí. Ja ťa milujem. Neviem ako, ale viem to. Proste sa ta
dohoda zruší. Nič viac, nič menej.
-Nie.- pokrútil som hlavou.- Tá dohoda je nezničiteľná.
-Lenže ja už umieram.- povedala. Umiera? Ako? Čo? Veď je upír.
-Ako?- spýtal som sa vystrašene.
-Keď tu niesu som nou, keď odchádzaš, keď povieš že si pre mňa nebezpečný. Vtedy umieram. Umiera časť zo mňa. Aj keď neviem
ako je to možné, ale umiera. -povedala a ja som si uvedomil že sa cítim tak ako ona. Umieram, to je správne slovo.
-Ale ja som nebezpečný. Môžem ťa hocikedy zabiť.- povedal som. Ona len neveriacky pokrútila hlavou.
-Nie, tomu neverím. A...Ak sa tebe niečo stane...stane sa aj mne.- povedala. -Nikdy som toto necítila. Neviem možno v ľudskom
živote áno. Ale to ja neviem.- povedala sklesnuto.
-Čo sa stalo?- spýtal som jej.
-Ja si nepamätám na ľudský život.Pamätám si iba na obrazy so svojho ľudského života.Pamätám si na nejakú ženu a muža
stojacích pri dverách nejakého domu.Ďalší je chlapec, má hnedé vlasy a ...- zaskočila sa a pozrela sa na mňa.
-To nie je možné.- povedal a prešla mi rukou po tvári.
-To nie je možné.- povedala som. Pohladil som Dana po tvári, tá podobnosť, nie nemôže to byť on. Ten chlapec mohol mať tak
trinásť rokov, nieto sedemnásť. Nie on to nie je.
-Kdo ťa premenil? - spýtala som sa Dana.
-Nejaká Andrea Slivová.- povedal.- Žil som na Slovensku.- povedal a ja som sa zarazila.
-To nie je možné.- povedala som. Nie, nemôže to byť môj brat. - Nie, ty nie.- povedala som a o krok som ustúpila. Dan ml
na tvári nechápavý výraz.
-Čo je?- spýtala sa. Ako sa ma to spýtal vynoril sa mi ďalší obraz. Nie teraz to bola skôr spomienka. Bol tam ten chlapec,
len o rok či dva starší, áno bol to Dan, Ja som k nemu kráčala, chytil ma za ruku a pobozkal.
-Čo sa stalo?- spýtal sa napäto Dan.
-Ja ťa poznám, poznali sme sa už v ľudskom živote. Moja spomienka. Nová spomienka. Vlastné moja prvá spomienka na môj
ľudský život. Ty a ja, neviem kde, bude to na tom Slovensku, sme bol na nejakej diskotéjke a bozkávali sme sa. Uf. Ja
som sa bála že si môj brat. Ty si na mňa nepamätáš?- spýtal som. On si na mňa nepamätá? Nie? Pustila som ho. Nepamätá.
Nadýchla som sa, otočila som sa a zvalila sa na moju posteľ. Dan šiel za mnou.
-Ja si na svoje spomienky, len matne spomínam. Vlastne si spomínam len na štrnásť rokov. Zvyšné tri ... neviem.- povedal.
-Hm. Tak to si pamätáš viac ako ja.- povedala som zamyslene. On si ma nepamätal.Preto sme sa asi stretli niekedy v
pätnástich. Viem že sme spolu chodili.
-Kde je tá, čo ťa premenila?- spýtala som sa.
-Rok po mojej premene odišla so svojim druhom.- Jasné vykašlal sa naňho. Chcela som mu ešte niečo povedať ale niekto zazvonil.
Otvorila som dvere a boli tam. Cullenovci.
-Čo by ste si želali?- spýtala som sa.Ako som si všimla neboli tm všetci. Nebola tam Rosalie. Ale zato tu bol niekto nový.
Pozrela som sa na ňu.
-To je Jenn.- povedal Edward.
-Čo by ste si želali?- spýtala som sa znovu.
-Nepreberieme to vnútri?- spýtal sa ma vysoký blonďví muž. Carlisle. Dr. Carlisle. Ja som iba pokrútila hlavou.
-Spýtam sa inak.- povedala som ešte stále medzi dverami.- Čo chcete?- Všetci sa pozreli za mňa. Na Dana. Mimovoľne som
zavrčala. Všetke oči sa na mňa upierali.
-Pokiaľ nechcete zrušiť dohodu, nemáme sa o čom rozprávať.- povedala som a čakala som ich reakciu.
-haha. -zasmial sa Emmett.- My sme prišli bojovať.- povedal a ja som sa dala do obraného postoja. Všetci stuhli.
-Emmett! -okríkol ho Carlisle.- Nie nechceme bojovať.- povedal milo ale ja som držala svoju pozíciu.
-Čo chcete?- zavrčala som pomedzi zaťaté zuby.
- Chceme sa len porozprávať.-povedal a dodal.- O dohode, pravdaže.
-Alex!- zakričal niekto moje meno. Áno bola to Amanda a Kevin. A z nimi šli aj Karolína a Jack. Uf. Akurát tí mi tu chýbali.
Vystrela som sa a kývla som na znak že môžu ísť dnu. Vošli. V hale som si sadla. Vedľa mňa si sadol Dan.
-takže.- povedala som na znak toho aby začali. Oni sem prišli tak nech hovoria.
izby. Posadila sa.
-Dan.- povedala túžobne. Čo teraz? Nemôžem sa s ňou rozprávať, je to proti dohode. Postavila sa, podišla ku mne. Objal som
ju. Čo to robím.
-Chýbala si my.- povedal som.
-Aj ty mne.-Cíti to, čo aj ja? Je možné aby ma milovala?
-To nie je správne že som tu.- povedal som.- Som veľmi nebezpečný pre teba.
-Prečo?- spýtala sa ma. Nemôžem je odpovedať.Nie. Som netvor.
-Prečo?- spýtala sa znovu.
-Chýbala si my. Chýbala mi tvoja vôňa. Tvoja škoricová vôňa. Hneď ako som ťa uvidel som...- som netvor.Pustil som hu. Musím
odísť. Vyšiel som na terasu, ale ona šla za mnou. Nestačí jej že je pre mňa nebezpečná?
-Neodchádzaj.- povedala prosebné. Otočil som sa k nej. Objala ma. Objal som hu tiež. Hm, moja škorica. Som nebezpečný.
-Prečo si nebezpečný?- spýtala sa ma.-Prečo pre mňa?
Nemôžem jej povedať že som netvor s veľkým N.Že som zapletení v mafii. Pustil som hu ale ona ma držala. Vymanil som sa s jej
objatia a o krok ustúpil.
- Nie.- povedala a chcela sa ma dotknúť, ale j som ruku stiahol. O krok som ustúpil ale ona šla som mou.
-Som nebezpečný.- povedal som. Nesiem ako dlho to ešte vydržím. Vydržím nepovedať o našej dohode. Nemôžem jej povedať že hu
niekde zabiť. Dnes, keď som hu ťahal, od Taylora preč, musel som poslať "správu Edwardovi, aby poslal Jaspera. Nechcem jej
ublížiť. Nie nemôžem.
-Alex...- povedal som.
-Prosím povedz mi to.- prosíka la. Nadýchol som sa, poviem jej to. Pozrel som s jej do očí. Krásne oči.
-Som nebezpečný lebo mňa a teba videla Alice. V lese, ako ťa.....Trhám. Som netvor. Patrím k mafii. Môžem ťa hocikedy roztrhať.
Uzatvoril som dohodu, že ak sa k tebe priblížim , tak ma roztrhajú. Nechápem prečo to ešte neurobili.Porušil som dohodu,
stále hu porušujem. Lebo ťa milujem. - povedal som a Alex si vydýchla.
-Uf, Už som myslela že sa len so mnou zahrávaš. Povieš"som pre teba nebezpečný" a odídeš. Ja ťa milujem a že patríš k mafii?
A? Ja tiež! Ako si myslíš že sme si mohli dovoliť tento barak? Mafia. - povedala úprimne. Chytila ma za ruku.
-Milujem ťa.- povedal som.
-Milujem ťa.- povedala.
-Zabiť ma?- spýtala sa. Nie, teraz ma bude nenávidieť.-Mne to nevadí. Ja ťa milujem. Neviem ako, ale viem to. Proste sa ta
dohoda zruší. Nič viac, nič menej.
-Nie.- pokrútil som hlavou.- Tá dohoda je nezničiteľná.
-Lenže ja už umieram.- povedala. Umiera? Ako? Čo? Veď je upír.
-Ako?- spýtal som sa vystrašene.
-Keď tu niesu som nou, keď odchádzaš, keď povieš že si pre mňa nebezpečný. Vtedy umieram. Umiera časť zo mňa. Aj keď neviem
ako je to možné, ale umiera. -povedala a ja som si uvedomil že sa cítim tak ako ona. Umieram, to je správne slovo.
-Ale ja som nebezpečný. Môžem ťa hocikedy zabiť.- povedal som. Ona len neveriacky pokrútila hlavou.
-Nie, tomu neverím. A...Ak sa tebe niečo stane...stane sa aj mne.- povedala. -Nikdy som toto necítila. Neviem možno v ľudskom
živote áno. Ale to ja neviem.- povedala sklesnuto.
-Čo sa stalo?- spýtal som jej.
-Ja si nepamätám na ľudský život.Pamätám si iba na obrazy so svojho ľudského života.Pamätám si na nejakú ženu a muža
stojacích pri dverách nejakého domu.Ďalší je chlapec, má hnedé vlasy a ...- zaskočila sa a pozrela sa na mňa.
-To nie je možné.- povedal a prešla mi rukou po tvári.
-To nie je možné.- povedala som. Pohladil som Dana po tvári, tá podobnosť, nie nemôže to byť on. Ten chlapec mohol mať tak
trinásť rokov, nieto sedemnásť. Nie on to nie je.
-Kdo ťa premenil? - spýtala som sa Dana.
-Nejaká Andrea Slivová.- povedal.- Žil som na Slovensku.- povedal a ja som sa zarazila.
-To nie je možné.- povedala som. Nie, nemôže to byť môj brat. - Nie, ty nie.- povedala som a o krok som ustúpila. Dan ml
na tvári nechápavý výraz.
-Čo je?- spýtala sa. Ako sa ma to spýtal vynoril sa mi ďalší obraz. Nie teraz to bola skôr spomienka. Bol tam ten chlapec,
len o rok či dva starší, áno bol to Dan, Ja som k nemu kráčala, chytil ma za ruku a pobozkal.
-Čo sa stalo?- spýtal sa napäto Dan.
-Ja ťa poznám, poznali sme sa už v ľudskom živote. Moja spomienka. Nová spomienka. Vlastné moja prvá spomienka na môj
ľudský život. Ty a ja, neviem kde, bude to na tom Slovensku, sme bol na nejakej diskotéjke a bozkávali sme sa. Uf. Ja
som sa bála že si môj brat. Ty si na mňa nepamätáš?- spýtal som. On si na mňa nepamätá? Nie? Pustila som ho. Nepamätá.
Nadýchla som sa, otočila som sa a zvalila sa na moju posteľ. Dan šiel za mnou.
-Ja si na svoje spomienky, len matne spomínam. Vlastne si spomínam len na štrnásť rokov. Zvyšné tri ... neviem.- povedal.
-Hm. Tak to si pamätáš viac ako ja.- povedala som zamyslene. On si ma nepamätal.Preto sme sa asi stretli niekedy v
pätnástich. Viem že sme spolu chodili.
-Kde je tá, čo ťa premenila?- spýtala som sa.
-Rok po mojej premene odišla so svojim druhom.- Jasné vykašlal sa naňho. Chcela som mu ešte niečo povedať ale niekto zazvonil.
Otvorila som dvere a boli tam. Cullenovci.
-Čo by ste si želali?- spýtala som sa.Ako som si všimla neboli tm všetci. Nebola tam Rosalie. Ale zato tu bol niekto nový.
Pozrela som sa na ňu.
-To je Jenn.- povedal Edward.
-Čo by ste si želali?- spýtala som sa znovu.
-Nepreberieme to vnútri?- spýtal sa ma vysoký blonďví muž. Carlisle. Dr. Carlisle. Ja som iba pokrútila hlavou.
-Spýtam sa inak.- povedala som ešte stále medzi dverami.- Čo chcete?- Všetci sa pozreli za mňa. Na Dana. Mimovoľne som
zavrčala. Všetke oči sa na mňa upierali.
-Pokiaľ nechcete zrušiť dohodu, nemáme sa o čom rozprávať.- povedala som a čakala som ich reakciu.
-haha. -zasmial sa Emmett.- My sme prišli bojovať.- povedal a ja som sa dala do obraného postoja. Všetci stuhli.
-Emmett! -okríkol ho Carlisle.- Nie nechceme bojovať.- povedal milo ale ja som držala svoju pozíciu.
-Čo chcete?- zavrčala som pomedzi zaťaté zuby.
- Chceme sa len porozprávať.-povedal a dodal.- O dohode, pravdaže.
-Alex!- zakričal niekto moje meno. Áno bola to Amanda a Kevin. A z nimi šli aj Karolína a Jack. Uf. Akurát tí mi tu chýbali.
Vystrela som sa a kývla som na znak že môžu ísť dnu. Vošli. V hale som si sadla. Vedľa mňa si sadol Dan.
-takže.- povedala som na znak toho aby začali. Oni sem prišli tak nech hovoria.
