close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

Od teraz sa všetko zmení... 1/2

21. června 2010 v 9:41 | THEADU |  Láska temného srdca
adyqa.blog.cz
Včera mi nešiel net...;) Ale dnes už ide... Som tu lebos a ulievam... a nechce sa mi ísť do školy... určite bude prúser, ale new... žijem teraz a hádam aj prežijem...;)

adyqa.blog.cz
Počul som že niečo robí. Hm, niečo premiestnila. A už bol klud. Musím hu vidieť, ja to nevydržím, musím. Vstúpil som do jej
izby. Posadila sa.
-Dan.- povedala túžobne. Čo teraz? Nemôžem sa s ňou rozprávať, je to proti dohode. Postavila sa, podišla ku mne. Objal som
ju. Čo to robím.
-Chýbala si my.- povedal som.
-Aj ty mne.-Cíti to, čo aj ja? Je možné aby ma milovala?
-To nie je správne že som tu.- povedal som.- Som veľmi nebezpečný pre teba.
-Prečo?- spýtala sa ma. Nemôžem je odpovedať.Nie. Som netvor.
-Prečo?- spýtala sa znovu.
-Chýbala si my. Chýbala mi tvoja vôňa. Tvoja škoricová vôňa. Hneď ako som ťa uvidel som...- som netvor.Pustil som hu. Musím
odísť. Vyšiel som na terasu, ale ona šla za mnou. Nestačí jej že je pre mňa nebezpečná?
-Neodchádzaj.- povedala prosebné. Otočil som sa k nej. Objala ma. Objal som hu tiež. Hm, moja škorica. Som nebezpečný.
-Prečo si nebezpečný?- spýtala sa ma.-Prečo pre mňa?
Nemôžem jej povedať že som netvor s veľkým N.Že som zapletení v mafii. Pustil som hu ale ona ma držala. Vymanil som sa s jej
objatia a o krok ustúpil.
- Nie.- povedala a chcela sa ma dotknúť, ale j som ruku stiahol. O krok som ustúpil ale ona šla som mou.
-Som nebezpečný.- povedal som. Nesiem ako dlho to ešte vydržím. Vydržím nepovedať o našej dohode. Nemôžem jej povedať že hu
niekde zabiť. Dnes, keď som hu ťahal, od Taylora preč, musel som poslať "správu Edwardovi, aby poslal Jaspera. Nechcem jej
ublížiť. Nie nemôžem.
-Alex...- povedal som.
-Prosím povedz mi to.- prosíka la. Nadýchol som sa, poviem jej to. Pozrel som s jej do očí. Krásne oči.
-Som nebezpečný lebo mňa a teba videla Alice. V lese, ako ťa.....Trhám. Som netvor. Patrím k mafii. Môžem ťa hocikedy roztrhať.
Uzatvoril som dohodu, že ak sa k tebe priblížim , tak ma roztrhajú. Nechápem prečo to ešte neurobili.Porušil som dohodu,
stále hu porušujem. Lebo ťa milujem. - povedal som a Alex si vydýchla.
-Uf, Už som myslela že sa len so mnou zahrávaš. Povieš"som pre teba nebezpečný" a odídeš. Ja ťa milujem a že patríš k mafii?
A? Ja tiež! Ako si myslíš že sme si mohli dovoliť tento barak? Mafia. - povedala úprimne. Chytila ma za ruku.
-Milujem ťa.- povedal som.
-Milujem ťa.- povedala.
-Zabiť ma?- spýtala sa. Nie, teraz ma bude nenávidieť.-Mne to nevadí. Ja ťa milujem. Neviem ako, ale viem to. Proste sa ta
dohoda zruší. Nič viac, nič menej.
-Nie.- pokrútil som hlavou.- Tá dohoda je nezničiteľná.
-Lenže ja už umieram.- povedala. Umiera? Ako? Čo? Veď je upír.
-Ako?- spýtal som sa vystrašene.
-Keď tu niesu som nou, keď odchádzaš, keď povieš že si pre mňa nebezpečný. Vtedy umieram. Umiera časť zo mňa. Aj keď neviem
ako je to možné, ale umiera. -povedala a ja som si uvedomil že sa cítim tak ako ona. Umieram, to je správne slovo.
-Ale ja som nebezpečný. Môžem ťa hocikedy zabiť.- povedal som. Ona len neveriacky pokrútila hlavou.
-Nie, tomu neverím. A...Ak sa tebe niečo stane...stane sa aj mne.- povedala. -Nikdy som toto necítila. Neviem možno v ľudskom
živote áno. Ale to ja neviem.- povedala sklesnuto.
-Čo sa stalo?- spýtal som jej.
-Ja si nepamätám na ľudský život.Pamätám si iba na obrazy so svojho ľudského života.Pamätám si na nejakú ženu a muža
stojacích pri dverách nejakého domu.Ďalší je chlapec, má hnedé vlasy a ...- zaskočila sa a pozrela sa na mňa.
-To nie je možné.- povedal a prešla mi rukou po tvári.

-To nie je možné.- povedala som. Pohladil som Dana po tvári, tá podobnosť, nie nemôže to byť on. Ten chlapec mohol mať tak
trinásť rokov, nieto sedemnásť. Nie on to nie je.
-Kdo ťa premenil? - spýtala som sa Dana.
-Nejaká Andrea Slivová.- povedal.- Žil som na Slovensku.- povedal a ja som sa zarazila.
-To nie je možné.- povedala som. Nie, nemôže to byť môj brat. - Nie, ty nie.- povedala som a o krok som ustúpila. Dan ml
na tvári nechápavý výraz.
-Čo je?- spýtala sa. Ako sa ma to spýtal vynoril sa mi ďalší obraz. Nie teraz to bola skôr spomienka. Bol tam ten chlapec,
len o rok či dva starší, áno bol to Dan, Ja som k nemu kráčala, chytil ma za ruku a pobozkal.
-Čo sa stalo?- spýtal sa napäto Dan.
-Ja ťa poznám, poznali sme sa už v ľudskom živote. Moja spomienka. Nová spomienka. Vlastné moja prvá spomienka na môj
ľudský život. Ty a ja, neviem kde, bude to na tom Slovensku, sme bol na nejakej diskotéjke a bozkávali sme sa. Uf. Ja
som sa bála že si môj brat. Ty si na mňa nepamätáš?- spýtal som. On si na mňa nepamätá? Nie? Pustila som ho. Nepamätá.
Nadýchla som sa, otočila som sa a zvalila sa na moju posteľ. Dan šiel za mnou.
-Ja si na svoje spomienky, len matne spomínam. Vlastne si spomínam len na štrnásť rokov. Zvyšné tri ... neviem.- povedal.
-Hm. Tak to si pamätáš viac ako ja.- povedala som zamyslene. On si ma nepamätal.Preto sme sa asi stretli niekedy v
pätnástich. Viem že sme spolu chodili.
-Kde je tá, čo ťa premenila?- spýtala som sa.
-Rok po mojej premene odišla so svojim druhom.- Jasné vykašlal sa naňho. Chcela som mu ešte niečo povedať ale niekto zazvonil.
Otvorila som dvere a boli tam. Cullenovci.
-Čo by ste si želali?- spýtala som sa.Ako som si všimla neboli tm všetci. Nebola tam Rosalie. Ale zato tu bol niekto nový.
Pozrela som sa na ňu.
-To je Jenn.- povedal Edward.
-Čo by ste si želali?- spýtala som sa znovu.
-Nepreberieme to vnútri?- spýtal sa ma vysoký blonďví muž. Carlisle. Dr. Carlisle. Ja som iba pokrútila hlavou.
-Spýtam sa inak.- povedala som ešte stále medzi dverami.- Čo chcete?- Všetci sa pozreli za mňa. Na Dana. Mimovoľne som
zavrčala. Všetke oči sa na mňa upierali.
-Pokiaľ nechcete zrušiť dohodu, nemáme sa o čom rozprávať.- povedala som a čakala som ich reakciu.
-haha. -zasmial sa Emmett.- My sme prišli bojovať.- povedal a ja som sa dala do obraného postoja. Všetci stuhli.
-Emmett! -okríkol ho Carlisle.- Nie nechceme bojovať.- povedal milo ale ja som držala svoju pozíciu.
-Čo chcete?- zavrčala som pomedzi zaťaté zuby.
- Chceme sa len porozprávať.-povedal a dodal.- O dohode, pravdaže.
-Alex!- zakričal niekto moje meno. Áno bola to Amanda a Kevin. A z nimi šli aj Karolína a Jack. Uf. Akurát tí mi tu chýbali.
Vystrela som sa a kývla som na znak že môžu ísť dnu. Vošli. V hale som si sadla. Vedľa mňa si sadol Dan.
-takže.- povedala som na znak toho aby začali. Oni sem prišli tak nech hovoria.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama