
Ahojky... Máme tu ďalšiu kapču... Tu sa prvýkrát stretne s Renesmee a Jacobom...:) Potom je tu nejaká akcia.... a hlavne humor... ale to nakoniec...:)
Upozorňujem, že túto poviedku som písala ( začiatok je asi v decembri minulého roka) dáááávno, tkže sú tu isté nezrovnalosti.... aj text akým je to písané... Za to sa OSPRAVEDLŇUJEM!
Vaša milovaná a nenávidená THEADU :)
-Takže ako som povedal,- povedal Carlisle Cullen, pokojním a príjemným hlasom.- prišli sme sa porozprávať o dohede. -Prikývla som že rozumiem a on pokračoval. - Alice, videla že ťa roztrhá a následné spáli.- povedal a ja som zavrčala, nepáči sa mi to kam sa to ubieha. Carlisle na mňa chápavo pozrel ale nič k tomu nepovedal, zto sa mňa Jack škaredo pozrel ale ja som ho ignoroval.
-To bola stará vízia.- povedala Alice.- Moja nové vízia bola o tom ako vy ,- pritom uázala na mňa a Dana.-ste na nejakom ostrove. -Prižmúrila som oči. Niečo tu určite nesedí. Alice si to všimla a širšie sa usmiala."prečo sa usmieva? Akú búdu na nás chysajú?"rozmýšlala som. Znovu som zavrčala.
-Nič nemáme v pláne, neboj sa, Alice vraví pravdu, videla to, ako aj ja a Edward. - povedala pričom na mňa nie veľmi pekne pozerala. Niekto mi na plece položil ruku, pozrela som sa za mň, je to Dan. Usmial sa na mňa a ja som sa uvolnila. Pozrela som sa n Carlisla.
-A čo s tou dohodou?- spýtala som sa.
-Sme ochotní zrušiť ju. Pravdaže ak s tím budeš súhlasiť, ty a Dan.- povedal. Pozrela som sa na Dana, tváril sa rozpačito.Prižmúrila som oči, nebol si istý to je jasné z jeho postoja. Rýchlo som vstala, všetci sa na mňa pozerali. V jednej sekunde som stála v obývačke a v druhej som už bola v lese. Lov, to jediné my pomôže. Hnala som sa čo najrýchlejšie ako sa dalo. Zrazila som sa.
-Fuj, to čo je puch?- spýtala som sa sama pre seba. Niečo som počula, otočila som sa za tým zvukom. Stál tam veľký vlk. Naozaj veľký.
-Uf, akurát som j musela naraziť na vlkodlaka...-povedala som sa a rázom som sa zarazila, bolo tam aj nejaké dievča,no vlastne ani nie dievča, bola upír, j keď nie celkom.-a dievča.
-Ahoj.- povedala milo. -Čo tu robíš?
-Emh...ja.. bývam.....neďaleko...- dostala som napokon zo seba. Stále zízajúc na ňu.- Čo tu dopekla robíš s vlkodlakom?- spýtala som sa rázne, tvárila sa
ešte milšie.
ešte milšie.
-No to je môj manžel. - povedala a ja som si hneď pomyslela že omdliem. Nemám veľa rokov ale žiť s vlkom..waw..tej osobe patrí môj obdiv. Stále som bola zarazená keď znovu prehovorila.
-Ty si Alex McFirst?- spýtala.
-No...hej...mala by som byť.Poznáme sa?- spýtala som sa zarazene, odkial dopekla pozná moje meno?
-Ja som Renesmee Charlie Cullen Black.- predstavila sa a podávala mi ruku. Cullen.
-Cullen? Ty si...? Čo si?- spýtala som sa a on sa usmiala a vlk, jej manžel, zvrčal. Usmiala som sa tiež.
-Ja som polovičný upír....- začala ale ja som jej viac pozornosti nedavala, zacítila som známu vôňu. Orchidea. Dan, nie nechcem s ním hovoriť, sklamal ma ako ešte nikto v mojom upírom živote.Pozrela som sa na Renesmee, vicítila že sa niečo deje.
-Deje sa niečo?- spýtala sa ma.
-Potrebujem zmiznuť.- povedala som a vlk vedľ nej sa pomrvil, povedala by som že viem n čo myslí. Uškrnula som sa.
-Prečo?- spýtal sa Renesmee.Vzdychla som si.
-Musím preč.- iba som povedala.
-Poď k nám.
-Nie.- pokrutila som hlavou n nesúhlas.- Je to ťažké, a ak ptríš ku Cullenovcom, budú m hľadať aj u teba, vlastne u vás.
-Stalo sa niečo?- spýtla sa m s obavami v hlase.
-To je..čudné..No nechcem sa s nimi rozprávť.- povedala som rýchlo a bežala som už rýchlo preč. Ten rozhovor sa udial veľmi rýchlo, možno päť sekúnd. Kosom bežala Renesmee ma zachytila a ťahala ma na opačnu stranu ako som mala namierene.
-Neboj ja ich nepustim dnu.- povedala s úsmevom. Šla som za ňou. Zastali sme pri nejakom dome.
-Tu bývame..-povedala.- poď dnu, zachvíľku príde Jacob.
-Jacob?- spýtala som sa.
-Môj manžel.- povedala. Aha takže ten vlk.Prikývla som.
-Tak a teraz mi povieš čo sa stalo?- spýtala sa trochu drzo.Pozrela som sa na ňu.
-To sa ako mladá rozprávaš.- povedala som s náznakom humoru v hlase. Pozerala sa na mňa akoby som spadl z jedle. Rozosmila som sa. A ona sa ku me pridala.
-Čo je tu na smiech?- spýtal sa nejakých chalan od dverí. Zavrčala som.
-To je dobre, to je Jacob.- povedala Renesmee so smiechom a ja som sa k nej pridala.
-Bóóóže vy ste ale smiešne...koľko máte štyri?- povedal ironicky Jacob. Perstala som sa smiať.
-Pravda že mám asi...hm....asi okolo 104 rokov.-Jacob sa na mňa usmial.
-Tak to si ešte mladá.- povedal stále sa usmievajúc. Viem ako to myslel, nemám toľko skúsenosti ko niektorý iný.
-Hm.tak to máš skoro ako mamka.- povedala Renesmee a ja som na ňu vyvalila oči.
-No ono je to tak že Bella je moj mamka a Edward je môj tatko.- povedala a ja som otvorila ústa. Jacob ss začal smiať a ja som sa spamätala. Veď upír nemôže mať dieťa, aspoň tak mi povedal Jack. Pochybujem že klamal, ale, ak je Renesmee poloupír...
-No ono je to tak, že Bella,moja matka, bola človek keď ma porodila. Ona chodila s mojim tatkom, Edwardom. No a vznikla som ja.- povedala prosto, aj keď som nechápala prikívla som.
-Takže Bella, tvoja biologická matka, ťa porodila keď bola človekom. A edward, tvoj biologický otec, bol...emh...čo?- spýtal som sa snžiac pochopiť.
-Upír.- povedala a usmiala sa na moje prekvapenie.
-Upír?- spýtala som sa neveriacky.
-Áno, ona je dcéra Belli a Edwarda, prosto je to tak a finito.- povedal nedočkavo Jacob.
-Hej, hej. A Renesmee...-
-Nessi, tak ma volajú.- prerušila ma Nessi.
-Dobre, Nessi, prečo si vydatá,-skríivila som nosom na ten pach.- Za vlkodlka?
-Hm, milujem ho.- povedala Nessi. Jasne prosta otázka a to ma privádza k môjmu problému. Perčo som dokelu utiekl. Kvoli tomu ako sa tváril? Milujem ho vlastne? Či nie. Neviem. Ale asi hej, on je človek či upír na ktorého musím myslieť, pre ktorého by som aj vraždial a bola by som zavraždená. Áno, milujem ho. Ak som ho milovala v ľudskom "stave" tak teraz by som ho mala tiež, alebo nie? Milujem ho.A chcem s ním zostať navždy. Navždy. S tou myšlienkou som vstala, Renesmee a jej manžel sa na mň pozreli, veľmi som ich nevnímala. Musím ísť za nim. Veď ho milujem.
-Kam ideš?- spýtala sa ma Renesmee.
-Za Danom.- odpovedala som kráčajúc k dverám.
-Dan?- spýtal s Jacob s Renesmee naraz. V ich hlase bolo niečo čo ma prinútilo zastaviť a pozrieť na nich.
-Problem?- spýtala som sa.
-No...ak je to ten Dan zo školy, neviem či by si mala ísť za ním...- povedala REnesmee potichu.
-Prečo?- spýtala som sa naštvane, o akože všetci vedia o Danovi a Alicinej vizií?
-No vieš, no neviem či vieš že Alice mala víziu.-povedala Renesmee potichu a opatrne akoby ma nechcela naštvať.
-Hm, viem o jednej i druhej a teraz prepáčte, prídem inokedy ale musím ísť za ním a potom za Cullenovcami aby konečne zrušili tú dohodu.- povedala som naštvane a vybehla som z ich domu.
Išla som tou istou cestou späť.
-A návšteva skončila?- spýtal sa ma známy hlas za chrbtom. Emmett Cullen.
-Jasnočka.- odvetila som nie je veľmi príkro.
-Ako bolo?- spýtal sa zase.Zastala som a pozrela som sa naňho. Skoro do mňa vrazil ako rýchlo musel reagovať na môj pohyb. Pozeral sa na mňa, že ma z chvíľku roztrhá.
-Dobre.- odvetila som a potom som si všimla Jaspera ako stojí neďaleko a pozoruje nás s uškrnom. Keď si všimol, že som si ho všimla usmial sa. Opätovl som mu rýchly uškrn.
-No a ako sa má Renesmee a Jacob?- spýtal sa ako keby mimochodom.
-NO tak ten polovičny upír a to smrdiace psisko sa majú fajn. Aspoň to tak vyzerá. Emmett sa rozosmial.
-Áno smrdiace psisko, to bolo dobré.- povedal pochvalne. - A teraz pome. -povedal a ukázal pred mňa.
-Kam?- spýtala som sa milo. Chvíľku sa zdal byť zarazení ale potom nahodil svoj uškrn.
-Ku nám domov, ja Jasper, ťa tm máme "pozvať".- povedal stále s úškrnom.
-Ale ja "pozvanie" odmietn.- povedala som úplne vážne.
-Tak to nám potom povedali že ťa tam máme dotiahnuť aj na silu.-povedl s úsmevom. - Jasper.-zakričal a Jasper bol hneď vedla.
-Ako chceš ísť? Po nohách alebo ťa mám odniesť?- spýtal sa Emmett so širokým úsmevom, prosto som neodolala.
-Prosím odniesť.- povedala som, s milím nevinním podtonom.
-Dobre.- povedal a potom ma prehodil cez plece. Nebránila som sa iba som s priblbo usmievala. Jasper sa smiechom válal po zemi. Potom sa rozbehli.
-Emmett!- skrýkol naňho nejaký ženský hlas. -Pusti Alex. Nepovedali sme ti aby ste ju doniesli.
-Emmett, Esme má pravdu.- povedal Carlisle. Dal ma dole a ja som si všimla že sme v obývčke. Majú to tu pekne, celé biele a veľa priestora.
-Prepáč mu to.- povedala Esme milím mterinskym hlasom. Ja som sa stále tak priblblo usmievala.
-Ja som si žiadala taxík, nemám čo odpúšťať.- povedala som s úsmevom na tvári, obrátila som sa na Emmetta.- A Emmett, prepáč ale nemám pri sebe žiadne peniaze, zapltím neskôr.
-Pre teba grátis.- odpovedal Emmett so smiechom. Prikívla som. Polovica domu vybuchla v ohromní smiech a ja pravdaže tiež. Keď sme sa trochu upokojili, pozrela som sa na Carlisla.
-No, tak ako?- spýtala som sa.
-Dohoda zrušená. - Usmiala som sa ešte viac.
-Alexandra!- skríkla na mňa Karolina.
-Á problémy.- povedala som potichu. Vystrela som sa a otočilas som sa. Stála tam KArolína, nie je s priateľským pohladom za ňou stál Jack s až veľmi priateľským pohľadom.
-Ahoj Karolína, ako sa máš?- spýtala som sa milo a zároveň vážne.
-Kde si bola?- spýtala sa vážne ale v jej očiach bolo vidieť smiech a aj smútok. Zamerala soms a na smiech, to znamenalo, že počula všetko o čom sme sa pred chvíľou bavili. Aj o mojom taxíku.
-No...- začala som, že akože vážne, vymýšlala som si ona to vedela, poznala ma dlho.- Tak bola som sa préjsť po krásne zelenom lese a stretla som úžesného človeka a jeho verného psa...No nie..hm..je to komplikovane.- povedala som rýchlo, nemôžem si robiť srandu z Renesmee a Jacoba keď je tu edward a Bella.- Tak ma pozvali ku sebe, že na šálku čaju, že majú dobrý ovocni a vieš ako ja milujem čaje. Tak sme sa rozprávali a mne potom docvaklo že by som mala ísť domov. A to bolo všetko, no vlastne nie, vieš aká som ja lenivá, tk som si zavolala taxík.- povedala som stále tváriac sa vážne a pozrela som sa n Emmetta, ktorý sa zachvíľku bude válať po zemi smeichom.- A potom som sa tu ocitla.
-Alexandra McFirstová, ako si ty vôbec dovoluješ odísť z domu a ktomu ani povolenie s nepýtať? Čo ak by ťa napadlo nejaké zviera?- povedala a ja som sa uškrnula a pridala svoju poznámku. My dve sme ako mlé deti,ale iba niekedy.
-No ja neviem, asi by som ho spapkala. To vieš, moje svaly.- povedala som a ukázala som na moje "svaly". Všetci sa začali smiať, dlho.
-Alex si v priadku?- spýtala sa ma starostlivo Karolína,keď sme sa prestali smiať.
-Som, som neboj sa.- povedala som nenútením hlasom.
-Som ale len unavená, mala by som si ísť ľahnuť a trochu pospať.-povedala som s úškrnom a znovu sme sa začali smiať.
-Áno, to bude dobrý nápad.- povedal Jack.
-Tak dovi, čaute.- povedala som vychádzajúc z domu.
-Kam ideš?- spýtal sa ma Edward. Pozrela som naňho, "si debil, veď som povedala spať".
-No domov, spať.- povedala som hlasom "si debil, veď som povedala spať"

jj pekná kapitolka... 5 sekundowý rozhowor
ale pekne napísané...