
Ahoj moji zlatí, ak sú taký!!! Naozaj ja už nevem, či sem len niekto nepríde a nič si nepozrie ( okki viem, alebo aspon tusim) ale žiadne komentáre...*mračím sa* Ľudia naozaj... chcela by som komentáre!!! aspoň nejaké dva-tri by potešili...;)) Mno uvidí sa...
Takže tu je kpitolka venovaná: Casion a Lostt... nekomentujúce, ale moje Affs....;))
Vaša hm... THEADU
-Stalo sa niečo?- spýtal sa ma Edward keď sme sa navzájom predstavili. No mňa predstavili jeho súrodencom. "Všetko"pomyslela
som si.
-Nič.- povedal som.
-Neklam.-povedal.To až tak na mne vidno?-Áno. - odpovedal na moju nevyslovenú otázku. Pozrela som sa na neho."Ha, náhoda."
-Čo áno?- spýtala som sa.
-Vidno a nie, žiadna náhoda.- povedal a pritom sa uškŕňal. "Čo? Hm. Vie čítať myšlienky. Neverím. No nemám ho rada, nie ja
ho milujem!"myslela som si naschvál. Edwardovi zamrzol úsmev na tvári, pozrel sa na Bellu ktorá nechápala.Ja som to už nemohla
vydržať a začala som s smiať.
-Tvoj...výraz...tváre...- hovorila som pomedzi to ako som sa smiala. -Nie...pravda...to...nie je....-
-Čo? Edward aj my chceme vedieť.- povedal Alice.
-Nič.- povedala Edward a ja som sa ešte viac rozosmiala, niekoľko hláv sa k nám otočilo s nechápavým výrazom. "Pokoj Edy."
pomyslela som si. Edward potichu zavrčal. "Hups. Edymu s nepáči prezývka Edy"stále som si myslela.
-Nevolaj ma tak!- povedal pomedzi zuby.
-Hm. Ja neviem mne sa to páči. Edy, Edýk. Hm, pekné.- hovorila som pomaly.Edward znovu zavrčal.-Ok. V pohode. Ty si Edward
a preto mi budeš liezť do hlavy. Počkať, pokiaľ nevieš po slovensky? Nevieš, však?- povedala som. Edward pokrútil
hlavou.
-Ja nie. Iba Jenn. A ty vieš skade po slovensky? Žila si tam?- spýtal sa ma prekvapene.
-Neviem, možno.- povedal som smutne. Každá spomienka je smutná. Smutná preto že neviem skoro nič o svojej minulosti. Ale
na povrch som to nedávala najavo.
-Čo je?- spýtal sa ma Jasper.Pozrela som sa naňho. Je možne že ma nadanie? Edward mi nemohol odpovedať na moju otázku
lebo myslím po slovensky.
-Nie, malo?- spýtala som sa.
-Si smutná, prekvapená, naštvaná. Prečo?- povedal. Hm, on vníma emócie. Edward číta myšlienky.
-No vieš Jasper cíti emócie druhých, vie ich ovládať. - povedala Alice.-Ja vidím zase budúcnosť a Bella vie vyprodukovať
štít. A to nieje všetko. Jenn, sestra Emmetta, vie absorbovať schopnosti druhých. Moja sestra, Elizhabet, vie sa premeniť
n zviera alebo človeka.- Všetci traja sme na ňu pozerali vyjavene. No všetci ako ja, Kevin a Amanda.
-Hm, pekné.- poznamenala Amanda. -Koľko vás je?
-Dokopy 11...- viac som nevnímal lebo som zacítil tú najužasnejšiu vôňu na svete. Obzrel som sa, bol tam Taylor Newton. Jeho
vôňa bola neskutočná. V priebehu sekundy som vymyslel sto rôznych možností ako ho vylákať von a zabiť. Už som cítila tú chuť,
tu krv v mojom hrdle. Ako som si spomenula, v krku sa mi rozhorel oheň. Niekto ma chytil za ruku, chcela som sa rýchlo
vymaniť zo zovretia ale niečo vo mne to nechcelo, tak som zmenila svoj názor. V zápätí som pocítila príval pokoja. A už bol
preč, vyšiel von z jedálne. Pozrela som sa na náš stôl. Všetci na mňa pozerali. Sklopila som zrak, zobrala som podnos a
odišla. Išla som k môjmu autu, keď som ho zacítila znovu. Bol len pár metrov od do mňa. Len pár. Urobila som krok do pred,
už som bola len dva metre od neho keď v tom m niečo chytilo za ruku a ťahlo od neho preč. Zacítila som orchideu. Pozrela som
sa a bol tam Dan. Držal m z ruku. Pozrela som sa smerom ku vchodu jedálne a zazrela som ich. Kevina, Alice, Jaspera, Amandu,
Edwarda a Bellu. Pozerali sa na mňa. Poslala som Edwardovi "správu".
-Som pohode. Prídem domov, pôjdem iba na lov. Taška je v mojom aute. Povedz to ostatným.- poslala som svoje myšlienky a
on pokýval hlavou na znak súhlasu. Dan ma ťahal do lesa.Keď sme boli v lese pustil ma.
-Mal by som ísť.- povedal a už odchádzal ale ja som ho znovu chytil za ruku.
-Nie.- pošepkala som. pozrel sa na mňa nechápavo.
-Čo nevieš čo sa môže stať? Tu ? Sme predsa v lese!- skríkol. Ja som ho pustila a on ušiel. Nechápala som tomu. Počula som za
sebou kroky.
-Nebuď smutná.- povedal známy hlas. Otočila som sa, bol tam Jasper.Nechápala som čomu?! Že odišiel? A? Ja neviem... Neviem
čo...? Neviem čo k nemu cítim!
-Prečo?- spýtala som sa ho.
-Že odišiel. Nie je ten správny pre teba.- povedal pokojne.
-Že nie je správny?!- začala som byť nervózna a naštvaná. Ale náhle som pocítila pokoj. Ten úžasný pokoj.
-Ja nechápem, prečo? Veď je to upír na moje sťasie sa živí krvou zvierat, tak prečo?- spýtala som sa.
-Lebo nie je správny.- povedal.
-Dobre idem domov. - otočila som sa. Už som sa chcela rozbehnúť keď ma v tom zastavil Jasper.
-Stoj. Ja ť odveziem. - povedal ale j som kráčala ďalej.
-Chcem byť sama.- povedala som ale naraz ma zaplavila túžba po spoločnosti. Otočil som sa. - Tak poďme.
-Ideme.- povedal a rozbehol sa na parkovisko. Nasadli sme do auta. Celú cestu sme nič nehovorili.
-Ďakujem. - povedala som Jasperovi keď som vystupovala.
-Aj na budúce.- povedal keď som už zatvorila dvere, ale vďaka môjmu dokonalému sluchu som to počula.Snažila som sa byť
pokojná, ale ako Jasper odišiel, odišiel aj s ním pokoj. Vošla som do domu a napustila som si horúcu vaňu. Ako upír to nie je
potrebné ale milujem ten pocit.
som si.
-Nič.- povedal som.
-Neklam.-povedal.To až tak na mne vidno?-Áno. - odpovedal na moju nevyslovenú otázku. Pozrela som sa na neho."Ha, náhoda."
-Čo áno?- spýtala som sa.
-Vidno a nie, žiadna náhoda.- povedal a pritom sa uškŕňal. "Čo? Hm. Vie čítať myšlienky. Neverím. No nemám ho rada, nie ja
ho milujem!"myslela som si naschvál. Edwardovi zamrzol úsmev na tvári, pozrel sa na Bellu ktorá nechápala.Ja som to už nemohla
vydržať a začala som s smiať.
-Tvoj...výraz...tváre...- hovorila som pomedzi to ako som sa smiala. -Nie...pravda...to...nie je....-
-Čo? Edward aj my chceme vedieť.- povedal Alice.
-Nič.- povedala Edward a ja som sa ešte viac rozosmiala, niekoľko hláv sa k nám otočilo s nechápavým výrazom. "Pokoj Edy."
pomyslela som si. Edward potichu zavrčal. "Hups. Edymu s nepáči prezývka Edy"stále som si myslela.
-Nevolaj ma tak!- povedal pomedzi zuby.
-Hm. Ja neviem mne sa to páči. Edy, Edýk. Hm, pekné.- hovorila som pomaly.Edward znovu zavrčal.-Ok. V pohode. Ty si Edward
a preto mi budeš liezť do hlavy. Počkať, pokiaľ nevieš po slovensky? Nevieš, však?- povedala som. Edward pokrútil
hlavou.
-Ja nie. Iba Jenn. A ty vieš skade po slovensky? Žila si tam?- spýtal sa ma prekvapene.
-Neviem, možno.- povedal som smutne. Každá spomienka je smutná. Smutná preto že neviem skoro nič o svojej minulosti. Ale
na povrch som to nedávala najavo.
-Čo je?- spýtal sa ma Jasper.Pozrela som sa naňho. Je možne že ma nadanie? Edward mi nemohol odpovedať na moju otázku
lebo myslím po slovensky.
-Nie, malo?- spýtala som sa.
-Si smutná, prekvapená, naštvaná. Prečo?- povedal. Hm, on vníma emócie. Edward číta myšlienky.
-No vieš Jasper cíti emócie druhých, vie ich ovládať. - povedala Alice.-Ja vidím zase budúcnosť a Bella vie vyprodukovať
štít. A to nieje všetko. Jenn, sestra Emmetta, vie absorbovať schopnosti druhých. Moja sestra, Elizhabet, vie sa premeniť
n zviera alebo človeka.- Všetci traja sme na ňu pozerali vyjavene. No všetci ako ja, Kevin a Amanda.
-Hm, pekné.- poznamenala Amanda. -Koľko vás je?
-Dokopy 11...- viac som nevnímal lebo som zacítil tú najužasnejšiu vôňu na svete. Obzrel som sa, bol tam Taylor Newton. Jeho
vôňa bola neskutočná. V priebehu sekundy som vymyslel sto rôznych možností ako ho vylákať von a zabiť. Už som cítila tú chuť,
tu krv v mojom hrdle. Ako som si spomenula, v krku sa mi rozhorel oheň. Niekto ma chytil za ruku, chcela som sa rýchlo
vymaniť zo zovretia ale niečo vo mne to nechcelo, tak som zmenila svoj názor. V zápätí som pocítila príval pokoja. A už bol
preč, vyšiel von z jedálne. Pozrela som sa na náš stôl. Všetci na mňa pozerali. Sklopila som zrak, zobrala som podnos a
odišla. Išla som k môjmu autu, keď som ho zacítila znovu. Bol len pár metrov od do mňa. Len pár. Urobila som krok do pred,
už som bola len dva metre od neho keď v tom m niečo chytilo za ruku a ťahlo od neho preč. Zacítila som orchideu. Pozrela som
sa a bol tam Dan. Držal m z ruku. Pozrela som sa smerom ku vchodu jedálne a zazrela som ich. Kevina, Alice, Jaspera, Amandu,
Edwarda a Bellu. Pozerali sa na mňa. Poslala som Edwardovi "správu".
-Som pohode. Prídem domov, pôjdem iba na lov. Taška je v mojom aute. Povedz to ostatným.- poslala som svoje myšlienky a
on pokýval hlavou na znak súhlasu. Dan ma ťahal do lesa.Keď sme boli v lese pustil ma.
-Mal by som ísť.- povedal a už odchádzal ale ja som ho znovu chytil za ruku.
-Nie.- pošepkala som. pozrel sa na mňa nechápavo.
-Čo nevieš čo sa môže stať? Tu ? Sme predsa v lese!- skríkol. Ja som ho pustila a on ušiel. Nechápala som tomu. Počula som za
sebou kroky.
-Nebuď smutná.- povedal známy hlas. Otočila som sa, bol tam Jasper.Nechápala som čomu?! Že odišiel? A? Ja neviem... Neviem
čo...? Neviem čo k nemu cítim!
-Prečo?- spýtala som sa ho.
-Že odišiel. Nie je ten správny pre teba.- povedal pokojne.
-Že nie je správny?!- začala som byť nervózna a naštvaná. Ale náhle som pocítila pokoj. Ten úžasný pokoj.
-Ja nechápem, prečo? Veď je to upír na moje sťasie sa živí krvou zvierat, tak prečo?- spýtala som sa.
-Lebo nie je správny.- povedal.
-Dobre idem domov. - otočila som sa. Už som sa chcela rozbehnúť keď ma v tom zastavil Jasper.
-Stoj. Ja ť odveziem. - povedal ale j som kráčala ďalej.
-Chcem byť sama.- povedala som ale naraz ma zaplavila túžba po spoločnosti. Otočil som sa. - Tak poďme.
-Ideme.- povedal a rozbehol sa na parkovisko. Nasadli sme do auta. Celú cestu sme nič nehovorili.
-Ďakujem. - povedala som Jasperovi keď som vystupovala.
-Aj na budúce.- povedal keď som už zatvorila dvere, ale vďaka môjmu dokonalému sluchu som to počula.Snažila som sa byť
pokojná, ale ako Jasper odišiel, odišiel aj s ním pokoj. Vošla som do domu a napustila som si horúcu vaňu. Ako upír to nie je
potrebné ale milujem ten pocit.
