
Prednastavená kapitola...
Alex a jej minulosť...
"Ja som sa narodila na Slovensku, tak ako ty." Povedala som Danovi, ktorý ma držal v náruči. Usmial sa a ja som ho pobozkala.
"Áno." Odpovedal a usmieval sa na mňa. "Poznali sme sa."
"Pravdepodobne áno." Pobozkal ma a ja som sa usmiala.
"Ako si sa stala upírom?"Saškerila som sa.
"Uhryzla ma Andrea Slivová."Uškrnul sa. Dodala som: "A ty?"
"Ná-po-dobne." Povedal pomedzi bozky. "Ale ako si stretla ostatných?"
"Hm..." zamyslela som sa. "Môžem ty presne opísať čo sa stalo. Podrobne." Lišiacky som sa ne neho usmiala. Prikývol a ja som začala:
" Prebudila som sa v hrozných mukách. Celé telo som mala v plamenoch. Netuším, vlastne teraz už áno,
som tam bola ale postupne to prestalo páliť. No skôr sa mi ta sila, koby nahrňala do srdca." Odmlčala som sa, lebo Dan ma pobozkal na krk.
som tam bola ale postupne to prestalo páliť. No skôr sa mi ta sila, koby nahrňala do srdca." Odmlčala som sa, lebo Dan ma pobozkal na krk.
"To viem..." povedal mrmlajú do môjho krku.
"Ok."povedala som a zamračila som sa, ale pokračovala som. " Keď to prestalo, bola som v lese.
Cítila som smäd, vstala som neuveritelne rýchlo, nadýchla som sa, ale zistila som, že žiaden účinok to nemalo. Poobzerala som sa okolo seba a všetko som videla jasné, všetko... Dan!" Skríkla som, lebo ma neprestával pozbkávať na krku a nižšie a nižšie. Pozrel sa na mňa. Usmiala som sa a chytila som ho za ruku. Zoskočila som z jeho lona a prešla som do obývačky, jeho vlečúc zamňou. Chcela som si sadnuť na pohovku, ale Dan si sadol upíriou rýchlosťou a mňa si posadil znovu do jeho lona. Usmial sa na mňa žiarivým úsmevom, ja, som sa na neho naoplátku zamračila.
"Počúvam." Povedla pokojne a zahladel sa mi do očí. Bez toho aby som sa odvrátila, pokračovala som.
"Vtedy bola noc a ako som povedala všetko bolo jasné ako za bieleho dňa a to som bola aj ešte k tomu v lese. Pálilo ma v krku a nevedela som čo som zač. Ja som ani needla kto som...ô Môj hlas sa pomaly vytrácal a Dan mi chytil tvár do svojích rúk a pobozkal ma. Povedal:
"Si Alex McFirstová a ja ťa milujem."Pobozkal ma a ja som mu jeho boz opätovala. Keď sme sa po chvíľke na seba pozreli, jasom pokračovala:
"Nič som nevedela, nevedela som ani kde budem bývať, ani čo budem jesť." Dan sa zasmial, zasmial som sa tiež. "Áno, teraz, to príde smiešne, ale v tej chvíli...Nie." Hlas sa mi úplne vytratil. Ale pokračovala som.
"Sedela som tam dlho, lebo keď som sa pozrela na oblohu, už bol deň a svietilo slnko. Jeden lúč mi zasvietil na ruku a ja som ju mal celú trblietavú akoby bola posiata diamantmi. Bolo to zvláštne a ja som to nechápala. " POkrčilasom ramenami. " Vtedy nie... Za pár sekúnd sa mi v hlave ukázal, nie, skôr to bola spomienka. Bola tam žena a nejaký muž. ´ Kto je to? ´ spýtal sa zvonivý hlas. Nevedela som, že som to ja." Usmiala som sa nad tou myšlienkou. Pozrela som sa na Dana. Bola som taká zahĺbená v myšlienkach, že som tupo civela na jednu stenu. Usmieval sa. Pokračovala som.
"Zakričala som, že kto tam je a ž vtedy som zistil, že som to ja. Ten hlas bol iný ako som si myslela, že bude. Úplne iný. Vyskočila som na nohy, v tej chvíli som sa pozrela na svoje ruku. Boli a sú bledé, až neživo biele. Všimla som si ako som bola oblečená. Mala som iba nejaké staré tričko a riflovu sukňu. Nemala som topánky
a aj to oblečenie čo som mala na sebe, bolo roztrhané. Z vrecka mi vypadol nejaký papierik. Bolo na ňom napísané :
a aj to oblečenie čo som mala na sebe, bolo roztrhané. Z vrecka mi vypadol nejaký papierik. Bolo na ňom napísané :
" Vstupenka na koncert. Skk 150,- Dátum: 8.10.2000" V ten deň som bola asi premenená, lebo nebola ni štiknutý." Pozrela som sa na DAna a on sa pozeral na mňa. Obial ma tuhšie a pobozkal ma na čelo.
"Dlho som tam stála a civela na ten kúsok papiera, lebo keď som sa znovu pozrela na nebo, už bolo tmavé. Bola noc a ja som si uvedomila, že vôbec nie som unavená. Zmiatlo ma to, ale v tej chvíli som zcítila krv. V krku ma začalo horieť. Poobzerala som sa. Zbadala som medveďa. A potom ani neviem. Už som len nad ním stála a bola som celá od krvy. Medveď bol mŕtvy a bez kvapky krvy. A potom pracovali moje inšktity. Zdvihla som ho a odniesla ho ďaleko od miesta kde som sa prebudila. Keď som sa vrátila späť, na tú čistinu, tak som si sadla a nič nerobila. Iba občas keď niečo prešlo okolo mňa, tak som to ulovila. Vlastne som niečo robila. Rozmýšľala som nad otázkami: Kto som? Čo som? Kde to som? Prečo to všetko robím? A veľmi podobnými." Zmĺkla som, pozrela som sa na Dana. Uprene ma pozoroval.
"k to bolo 15 rokov. Potom ma našiel Jack a všetko mi vysvetlil. Dal mi meno. Ja som, nemala 15 rokov meno. Povedal mi dátum a aj to, že poremena trvá 3 dni. Tak som aj zistila, žepesných 15 rokov som bola sama." Stíšila som hlas. Pozrela som na DAna. Obial ma a pošepkal mi.
"Už nie si sama. Som tu s tebou. Vždy budem." Povedal a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala.

jj weľmi pekné...