
Druhá časť prvej kapitolky poviedky : Úplná rodina
Snaď sa vám prvá časť páčila
THEADU
***
"Veď vážne, je to naša vec a teba to toho nič nie je!" Už sa nadychoval niečo povedať keď sa dvere kupé znovu otvorili a v nich stálo nejaké dievča s kučeravými vlasmi a chalan s hrdzavými. Za nimi stálo ešte dievča, ktoré malo také isté hrdzavé vlasy ako ten chalan.
"Ahoj," neisto nás pozdravila tá baba s hnedými kučeravými vlasmi, ktoré sa nápadne podobali na tie aké má naša matka. "Môžme?"
"Jasne," odvetí pokojne Tamara. Ja iba prikývnem a posuniem s od Pottera - záchrancu a tupca v jednom - ďalej. Pravdaže, myslel si, že preto aby sa tam mohla posadiť aj tá baba s hrdzavými vlasmi. Ten chalan si sadol vedľa Draca a tá ďalšia baba si sadla na Draca. No skôr bola

stiahnutá. Hm... Ale ten hlas mi je známy...
"Ahoj, ja som Hermiona Grangerová." Predstavila sa nám tá hnedovláska a potom sa predstavila tá druhá baba:
"Ginny Weasleyová a toto," ukázala na toho chalana," je môj brat Ron Weasley." Ach, tak s tato som poznala ten hlas. Keď som bola na nástupišti 9 tak na toho chalana - Rona - kričala Hermiona.
"Ja som Tamara Jonasová a toto je Luk a Ada Blackovy." Povedala a ukázala na nás. Ich reakcia bola taká ako pred chvíľou - zízali na mňa a na môjho brata. Preto Tamara pokračovala:
"Ich otec je Sírius Black." Chvíľka ticha sa rozprestrela po kupé, až napokon sa ozvala Hermiona.
"Hm... to sme si mohli myslieť. Sírius nikdy nehovoril o svojej rodine a ak by vedel, že má deti, určite by ty to Harry povedal." Teraz bol rad na nás - aspoň na mňa - aby som zízala na ňu. Nikto nepovedal, že o nás nevie - aspoň nie pred ňou. Už sa chcel niečo Potter spýtať, ale ja som ho predbehla. Nie s otázkou, ale s prosbou.
"Už sa o tom nebudeme baviť - o našom otcovi. Dobre?" Povedala som prosba? No tak nie. Ostatný prikývli. Fajn.
"Takže vy ste tu novy." Povedala Ginny a usmiala sa pre seba. "Skade ste prišli?"
"Bývali sme na Slovensku a tam sme chodili i do školy." povedala som.
"Vážne? Hovorite pekne po anglicky." Povedala Hermiona a my sme sa usmiali. Vždy som sa pýtala prečo sa musíme učiť po anglicky a aj prečo sme museli chodiť sem do Anglicka na prázdniny ku babičke. A komu všetkému sme museli hovoriť tu v Anglicku iba po anglicky. Vlastne babička inak ani nevedela. Bolo to ťažké - hlavne zo začiatku. Luk povedal na čo som myslela. Stáva sa to často. No sme dvojičky to nikto nepoprie.
Aj keď sme dvojičky, sme rozdielny. Hlavne výzorovo.
Ja - čierne vlasy a hnedé výrazné oči a Luk zase hnedé vlasy a modré oči. Krásne modré oči. Vždy som chcela mať také, ale nie ja ich mám hnedé a k tomu i tmavé. No, že sú tmavé to je fajn.
Luk je chladná povaha - podľa mamky je Slizolínčan a ja podľa nej Chrabromílčan aj keď viem byť

aj Slizolínska. No som zvedavá, do ktorej fakulty ma múdry klobúk priradí.
"To mi je ľúto." Povie Hermiona a ľútostivo na nás pozrie. Ja sa zamračim.Ľútosť! Pche! Hermiona moje zamračene pochopila a hneď začala inú tému.
"Čo robí vaša matka?" Pozrela sa na Luka a potom na mňa.
"Otvára nové oddelene u Sv. Munga, ale myslím, že sa aj tak presťahuje. Čoskoro." Hermiona, Draco, Ginny a Potter sa na mňa nechápavo pozrú.
"Myslíme si, že u Munga nie je dosť miesta - hlavne teraz po vojne - na detské oddelenie. Mamka chce aj tu - v Anglicku - spraviť oddelenie pre čarodejnícke deti a aj pre mládež, ktorý utrpeli nejaké čarodejnícke, ale aj mukelské choroby. No, ale ak napríklad utrpel úraz po páde na metle, či tak..." Chvíľu spracúvali Lukove myšlienky a potom sa ozvala - zase - Hermiona:
"To je skvelé. Také tu nič nie je a teraz po vojne..." Vetu nechala visieť vo vzduchu. Áno, teraz po vojen je všetko iné. A všetci to chápeme. To ticho som ako prvá ja nevydržala a musela som niečo hovoriť.
"Tamina mama - Victoria - bude pracovať v tom centre, či oddelení ako naša mamka a myslím, že sa na to bude aj študovať." Čo to ja zase trepem?
"Och, áno. Ja len dúfam, že ma tam nebude chcieť zamestnať!" Zasmiala som sa. Áno, Tamara neznáša nemocnice a nie je sama. Ani ja nemusím. Matka ma už chcela prehovárať, že nech sa tam zamestnám, ale ja som povedala, že nie, že ja budem aurorka. V tedy matku skoro porazilo. Aj otec bol auror, vlastne mám dojem, že je znovu aurorom. No, ale neviem to naisto.
"Prečo?" spýtala sa jej Hermiona a Ginny to asi tiež zaujalo, lebo sa naklonila bližšie.
"No nemocnice nemusíme, však?" Tami pozrela na mňa a ja som prikývla.
"My budeme aurorky." Luk sa zasmial. Asi si spomenul na to, keď som to povedala matke a keď to povedal aj on.
"Aurorky?!" spýtal sa pochybovačne Ron. Pozrela som sa na neho urazene a potvrdila som svoje slová.
"Áno, aurorky!" Neisto sa usmial a ja som prižmúrila oči.
"Verím!" Naraz vykríkol a ja som sa spokojne usmiala. Ešte niečo zamrmlal v zmysle: "Ide z nej

strach..." Ginny sa zasmiala. Chvíľu bolo ticho. Ticho, ktoré ale vôbec nebolo trápne až nato, že na mňa stále čumel Potter. Keď som sa na neho obrátila Ginny začala novú tému. Neviem, či si všimla, že prichádza hádka alebo to nemohla vydržať, ale som jej vďačná.
"Do ktorej fakulty chcete patriť?"
"To si máme vyberať? Ja som si myslela, že Múdry klobúk nám vyberie." Povedala Tamara značne nervózna.
"No, hej. Máš pravdu. Tak inak: Do ktorej fakulty si myslíte, že vás Múdry klobúk zaradí?" Preformovala svoju otázku Ginny.
"No, mamka vždy hovorila, že ja som pravá chrabromilčanka a môj drahý braček je skôr slizolín." OCh, áno. Keď sme sa pýtali tak odpovedala jasne: Chrabromil a Slizolin.
"Ja neviem, ale mamka bola v chrabromile. Takže asi Chrabromil." povedala Tamara.
"Bude haluz..." Povedala som svoju obľúbenú frázu.
"No ja neviem... Pred celou školou... na zaraďovaní...." začal Draco a ja som sa širšie usmiala.
"No veď práve!" Všetci v kupé s začali smiať a ja tiež. Keď sme sa do smiali začali sme sa vypytovať na učiteľov a študentov... Proste na všetko. Už sme mali aký taký obraz o škole keď sa dvere kupé otvorili. Stála tam nejaká čarodejnica s vozíkom. Vo vozíku je jedlo.
"Dáte si niečo?" spýtala sa nás a my sme si vybrali všelijaké sladkosti. Jedli sme a pritom sme sa rozprávali o škole. Táto téma nám vydržala veľmi dlho až pokým Hermiona nevyskočila na nohy a nezakričala:
"My máme mať obchôdzky!" Ja som sa začala smiať a ostatný sa pridali - až na Hermionu. Ona sa tvárila naštvané a potom sa dvere do kupé otvorili zase. Teraz tam nestála žiadna čarodejnica s

vozíkom plním jedla, ale nejaké dievča so zlatými vlasmi a čudným zasneným výrazom v tvári.
"Ahojte." Pozdravila nás jemným dievčenským hláskom. Vošla do kupé.
"Ahoj Luna." Pozdravili ju všetci.
"Luna, toto sú nový študenti - Tamara Jonesová a Luk a Ada Blackovy." Čakala som na hocijakú reakciu na naše priezvisko, ale nie to, že si sadne na Rona a usmeje sa na mňa a Luka.
"Teší ma." Vyvedená z mieri som sa usmiala a povedala to isté čo ona. Spamätala som sa až vtedy keď Hermiona vytiahla Draca a povedala, že idú n tie obchôdzky. No jasné - obchôdzky.
Luna je fajn. Nevypytovala sa nás na nášho otca a nič okolo toho. Nie, tvárila sa, že o tom dávno vie. Tvárila sa tak nad vecou. No, ale po chvíľke som to pochopila. Začala nám niečo vysvetľovať, ale ja som ju nepočúvala, lebo som bola zase na nervy s Pottera, ktorý na mňa stále čumel. Snažila som sa ho ignorovať, ale po asi hodine cesty ma to prestalo baviť a zvrieskla som na neho a on sa snažil pozerať inam. Bola som rada, lebo sa mu to darí. Usmiala som sa pre seba.
Po ďalšej hodine cesty prišla do nášho kupé Hermiona, ktorá mala rozstrapatené vlasy.

"Zachviľu sme v Rokwile. Prezlečte sa do habitov." Ďalšia vec, ktorá je mínusom na Rokforte: Habity. Na Slovensku a na našej starej škoel sme nič také nemuseli nosiť. Tam sme mohli chodiť kľudné v mukelských jeansoch a mukelsom tričku a nič také ako habit! Ale keďže sme museli, tak sme sa prezliekli a musím povedať, že v tom som nevyzerala zle.
No tak sme dorazili do Rokwilskej stanice. Ako Hermiona povedala už na nás čakali kočiare, do ktorých sme nasadli. No skôr by sme nasadli keby nás "ne odchytil" poloobor Hagrid. A tak namiesto v kočiaroch sme išli loďkami.
Vítaj nás Rokfort!

jj ja som myslela, že Sirius je s krátkym i nie?? ale to je jedno... pekná kapitola...