
Epilóg! Nový, lebo ten sa mi vymazal spolu s ostatnými vecami a hlavne KAPITOLMI od VŠETKÝCH poviedkacha asom strašne naštvanááá!
Venovaná Casion :D
THEADU
Život pomaly plynie a každým dňom sme starší a starší. Raz sa prebudíme, ale potom už nie...
Ak žiť znamená najprv zomrieť, chcem to podstúpiť a nevadí mi akú bolesť budem musieť podstúpiť.
Dnes je deň, keď neviem čo je najhoršie - to, že opúšťam svet, svet ako taký, či to, že stojím pred oltárom plným ruží...
Dnešný deň neprináša len to zlé, ale aj to dobré. Takto som sa rozhodla a nemôžem pochybovať, že je to nesprávne rozhodnutie, lebo to nie je. Je to moje rozhodnutie a nikdy by som ho nezobrala späť. Nie. Chcem to tak ako nič na svete. Nič na tejto planéte, či v tomto vesmíre.
Keď sa pozriem do zrkadla - uvidím tam seba. Seba v krásnych snehobielych šatách. Krásnych podľa môjho a aj jeho gusta.
Vidím sa tam a usmievam sa - stanem sa manželkou toho najkrajšieho muža na svete.
Stanem sa členkou rodiny, ktorú zbožňujem najviac na svete - viac ako svoju vlastnú...
Keď mi povedal čo je - neverila som mu. Upíri neexistujú, nie. Hovorila som, ale pravda je, že som to vedela v hĺbke svojho srdca.
Keď do mňa narazilo to auto mala som čudný sen. Sen, kde bola Saša a ona bola anjel. Mala som si vybrať smrť, či byť živá...
A vybrala som si život - život s mojou láskou: Edwardom Cullenom.
A tak keď schádzam dole schodmi a spomínam na tie krásne okamihy čo sme spolu zažili, rozžiarim sa viac.
Krok po kroku a dostanem sa ku nemu. Poviem svoje - "Áno." - a on povie svoje.
Navždy zostaneme spolu...

jj jé to je skutočne weľmi pekné
pekne napísané... romantika nadowšetko XD