close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

Návšteva v La Push

8. července 2010 v 11:37 | THEADU |  Láska temného srdca

Prednastavená kapitola...



Pohľad Alex:

Hneď ako som vyšla s školského parkoviska zavolala som Ness.
"Áno?" spýtal sa ma jej známy hlas.
"Ahoj, Ness." pozdravila som ju.
"Ach, ahoj Alex. Čo pre teba môžem urobiť?" opýtala sa ma. Usmiala som sa aj keď to ona nemohla vidieť.
"Hm...Ness, mám namierené do La Push-" prerušila ma v strede vety.
"A ty chceš. aby ťa išiel Jacob počkať." Doplnila za mňa.
"Áno," odpovedala som prosto.
"V poriadku. Počkaj ho na hranici, vieš kde to je?" Hranica, hranica, och áno. Raz mi ju ukazoval Dan. Dan.
"Áno."
"V poriadku, čakaj tam." Zvesila mi. Po chvíľke som zastala blízko hranice. Zamyslené som sa pozerala na cestu a preto som nepostrehla, že sa niekto blíži k môjmu, iba dočastnému, autu. Postrehla som to iba vtedy, keď mi zaklopal na okno. Mykla som sebou. Pozrel som sa na dotyčného a bol tam Jacob Black. Usmieval sa, ale jeho výraz sa zmenil, keď ma zbadal. Ukazala som na dvere spolujazdca. Prikývol a obišiel auto. Nasadol.
"Ahoj," pozdravil ma.
"Ahoj, ďakujem, že si sem prišiel." povedala som mu. Prikývol.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa ma na rovinu, keď sme už boli na ceste k nim domov.
"Malo by?" opýtla som sa ho na oplátku. Pozrela som na neho. Mračil sa na mňa. "Čo?" Dosatala som zo seba. Zamračil sa viac.
"Nie som blbý." Povedal, ale stále sa na mňa mračil. "Určite sa niečo stalo."
"Nič sa nestalo," presviečala som ho, ale mala som skôr pociť, že presviečam sama seba.
"Prečo ty neverím?" opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou.
"To ja vážne neviem."
"Dobre, keď s o tom nechceš rozprávať, ale mala by si, si uvedomiť, že teraz si na našom území." Pozrela som na neho. Zdvihla som obočie.
"Ešte by si, si mala uvedomiť, že neverím, že si nás prišla pozrieť len tak. Musí byť niečo, čo sa stalo."
"Prečo by som vás nemohla prísť pozrieť, len tak?"
"Sme vlkodlaci." Odpovedal prosto.
"No a? Ste a ja som upír. Upír je aj Ness a-"
"Poloupír," skočil mi do vety Jacob, ale ja som to nechala tak a pokračovala som.
"-žije s tebou. Veď ona je z teba vydatá!" Povedala som naoko rozhorčene. "A žijete, všetci. A tu sa dostávam k hlavnému bodu-"
"To má nejaké body?"
"-ako som povedala, dostávame sa k hlavnému bodu, pre teba kľudne aj problému, a totakému, že som...nie, že vás mám rada." Myslela som, že dostal infarkt, lebo sa chytil za srdce a vydal zo seba nejký zvuk, ktorý by som nezachytila iba ľudskými ušami.
"ČOŽE?!"
"Áno, dobre si počul, mám vás rada." Usmiala som sa na neho. Nenachádzal slova. Iba pozeral zarazene von oknom. Keď sme pršli k nim domov, Jacob rýchlo vystúpil a prišiel k svojej manželke.
"Nessi, ona nás má rada." Usmiala som sa na tom. Povedal to akoby to bolo zlé, akoby bolo zlé, že mám niekoho rada. Trochu som posmutnela.
"Aj ja ju mám rada." Povedala Ness svojmu manželovi a on, ak predtým nedostal infarkt, tak teraz určite áno. Ness podišla ku mne a objala ma. Objiatie som jej opätovala.
"Čo ťa sem privádza?" spýtala som sa jej.
"Prišla som vás pozrieť." povedala som to, čo predtým aj Jacobovi. Všimla som si, že Jacob sa na nás škerí. Ako rýchlo ho to prešlo.Pomyslela som si. Neveriacky na mňa pozrela. Pozrela som sa na Jacoba.
"Zlato, nemáš byť niekde?" opýtala sa ho.
"Jasne, už idem" povedal, prišiel ku mne. Objal ma. Nakrčila som nos.
"Mám ťa rád," povedal a začal sa smiať.
"Dobre vedieť," Pustil ma a odišiel niekam do lesa. Nechcela som vyzvedať.
"Poď ďalej," pozvala ma. Namierili sme rovno do obývačky.
"Urob si pohodlie," zakričala na mňa Ness. Sadla som si. Po chvíľke prišla aj ona.
"Tak?" spýtala sa konverzačným tónom.
Trochu som posmutnela. Prišla ku mne bližšie a objala ma. "Čo sa stalo?" spýtala sa starostlivo. Ako jej to mám povedať? Že muž, vlastne upír, do ktorého som zbláznená, sa...čo? Zakukal? Zamiloval? Do človeka? Do inej osoby? Potom všetkom? Z pier sa my vydral tichý vzlyk. Plakala som bez sĺz. Renesmee pri mne sedela a tíšila ma.
"Všetko bude dobré...ššš." Vzlykala som viac a viac. Sedela som opretá o Ness a vzlykla
som - tak nás našiel Jacob.
"Čo sa stalo?" Pozrela som sa na Jacoba a bolestne som vzlykla. Cítila som ako Ness pokrčila ramenami.
"On...Ashley...nová..." Nedokázala som sformulovať jedinú vetu.
"Dan a nejaká nová? Ashley?" spýtala sa ma Ness. Prikývla som.
"To ty dal kopačky? Ten upír?" spýtal sa ma Jacob. Tu som sa zarazila. Dal? Či nie? No nepovedal to, ale ani...
"Neviem..."
"To je riadny hajzel! Potom všetkom? Čo si urobila, iba preto aby ste boli spolu? Koľko ste boli? týždeň - dva?" Rozkričal sa Jacob. "Nakopem mu zadok! Ty riskuješ a on...!"
Zdvihol sa a chcel prejsť von, ale zarazila ho moja otázka.
"Kam ideš?"
"No, nakopať tomu ..upírovi zadok!"
"Prečo?"
"Mám ťa rád...Nessi ťa má rada." Zarazila som sa.
"Vážne?" Tváril sa neisto, preto som sa opýtala inak: "Naozaj ma máš rád?"
"Pravdaže."
"Jake, nie je to dobrý nápad aby-"
"Je!" Povedal a už vychádzal z dverí.

Pohľad Jacob:

Ten zasratý upír. Takto...Ach... Rýchlo som sa premenil na vlka a hneď sa my "ozvali" v hlave ďalšie hlasy. Embry a Seth.

Kam ideš Jacob? - Seth.

Čože?! Nejako ty prirástla k srdcu, tá Alex. -Embry.

Sklapnite. - Zavrčal som na nich.

Dobre. - počul a už bol sám. Bežal som ku Cullenovcov aby som sa dozvedel
viac. Nemôžem len tak vpadnúť k tomu upírovi, vlastne ani neviem kde býva. Blízko pri dome, som sa premenil. Pomalým krokom som prišiel k domu, kde bývala Ness. Nemusel som ani klopať, lebo hneď ako som k nim prišiel otvorila ich Alice. Pozrela na mňa s vystrašenou tvárou.
"Stalo sa niečo Alex?" pýtala sa ma hneď.
"No v podstate - áno!" odpovedal som otrávené.
"Čo?" dychtivo sa ma pýtala. "Svorka..." Nedopovedala, lebo ju prerušil Edward.
"Alice, upokoj sa. Nestalo sa jej nič -"
"Akože nič? Veď Jacob-"
"Je tu kvôli tomu, čo sa stalo dnes v škole." povedal Edward a položil ruku na plece svojej sestry. Pozvali ma dnu a ja som iba nakrčil nosom, ale vošiel som.
"Čo sa stalo?" opýtal som sa ich. Nie je príjemné byť v tomto dome, aj keď už som si zvykol, po tie roky čo som sem chodil z Ness.
"Nová spolužiačka nejako mu učarovala." Zasmial sa Emmett. Zavrčal som. "Nejako ty prirástla k srdcu, Jacob." Smial sa ďalej Emmett. No, áno. To je pravda. Pozrel som sa na Edwarda. On začal rozprávať. Všetko čo sa stalo v škole. Bolo to naozaj zvláštne, lebo som si myslel, že tie "upírske lásky" sú doživotne, nie dokonca existencie.
"Áno, je to dosť zvláštne." Povedal Edward a ja som prikývol. Tak to je.
"Och," povedala Alice. Pozrel som sa na ňu, ale ona pozerala do blba. Mala víziu. Po chvíli skončila a ona sa oprela o Jaspera, ktorý k nej prišiel.
"Čo si videla, Alice?" spýtal sa jej Jasper. Vzlykla.
"Čo-" Išiel som sa opýtať, ale Edward odpovedal na moju nevyslovenú otázku.
"Odíde."
"Ako odíde?" spýtal s ho Dr. Cullen. "Alex?"
"Odíde a už s nevráti. Aspoň to nemá v pláne." Povedal Edward.
"Je to definitívne?" opýtala sa ho Esme, ktorá teraz prišla, ale bolo jasné, že musela všetko počuť. Edward chvíľu zaváhal, ale potom odpovedal:
"Áno."


Pohľad Alex.

"A to sa vzdáš iba tak? Bez boja?" spýtal sa ma potichu Jacob, ktorý prišiel domov s nie veľmi dobrou náladou. Vedela som načo sa pýta, vedela som to od vtedy, ako som sa rozhodla, že o tom bude vedieť. Je to jasné. Bol u Cullenovcov a oni majú Alice.
Vzdám sa bez boja, nie ja nemám už o čo bojovať. On sa rozhodol pre ňu, pre Ashley, a ja to chápem a nechám ho ísť. Áno, milujem ho a preto to spravím.
"Nemám o čo bojovať," odvetila som ticho.
"Akože o nič?"
"Nie nemám!" Skríkla som.
"Myslel som, že ho miluješ!" Kričal už aj Jacob. Milujem? Milujem a preto musím odísť. Nech je šťastný a nech...
"O čom sa tu bavíte?" spýtala sa Ness Jacoba.
"Odchádza," ukázal na mňa. "Bez boja."
"Ach," vydýchla Ness.
"Miluje ho a preto musím odísť." povedala som pevne. Keby som mohla plakať, plačem. Je to ťažké ho opustiť, ale ja musím. Musím a nič mi v tom nemôže zabrániť, aj keď... áno môže a to, žeby bola Ashley mŕtva. Možno keby som sa neovládla a zakusla sa do jej krku - nie! Nemôžem na to myslieť. Cullenovci by mali problém a ja by som to nedokázala. Nedokázala
by som zničiť šťastie. Danové šťastie, aj keby som to šťastie nemala byť ja. Nie
"Čo by si urobil n mojom mieste?" spýtala som sa ho potichu.
"Bojoval by som o Ness, lebo ju milujem." Odpovedal tak isto potichu.
"Aj keby chcela byť s niekým iným? Obetoval by si jej šťastie pre to svoje?" Pozrela som sa na Jacoba potom na Ness, ktorá sedela na pohovke.
"Nie," odpovedal prosto.
"A preto odchádzam. Bez boja."
"Povieš mu to?" spýtala sa ma Ness. "Že dochádzaš?"
"Nie."
"Prečo?"
"Nechcem aby si vyčítal, že to je kvôli nemu."
"Ale je."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorú poviedku by ste chceli skôr?

Kam ma klobúk zaradíš? 32% (8)
Všetko sa mení... 32% (8)
Chceš žiť, či byť anjelom? 36% (9)

Komentáře

1 Casion twoje SBéééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééčko!!! | Web | 8. července 2010 v 16:39 | Reagovat

jj dobrá kapitola taká akčná XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama