close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

Nepamätať si...

30. července 2010 v 0:15 | THEADU |  Všetko sa mení...
adyqa.blog.cz
Ahojky :D
No skôr dobré ráno :D No dopísala som Všetko sa mení  a dúfam, že sa vám bude páčiť. Nevedela som sa vysomáriť s jednej časti, ale snáď je to dobre...:D
Venovaná je všetkým čo si ju aspoň raz prečítali :D

THEADU




***


"Takže ideme a prídeme asi tak za hodinu - dve." Oznámila som rodičom a vybrala som sa k dverám, kde už stála Miona, James, Remus a Sírius. 
Celý deň som sa s nikým nebavila, vlastne áno - s mamkou a Mionou. Tá my iba povedala, že som sa včera poriadne opila a potom som sa tam bozkávala s Tobiasom - vášnivo - ako nezabudla pripomenúť. Nie, že by som si to pamätala, ale aj tak... Vôbec mi to nie je trápne, lebo aj na Rokforte som sa vášnivo bozkávala, ale to nebolo pred mojim bratom a ani pred ostatnými. Vlastne sme boli sami, lebo ak by to zistil James, asi by ho zabil a potom aj mňa. Ale teraz už nie. 
Pravdaže, že James sa mohol aj pred mnou bozkávať s kým chcel, ale ja nie. 

"Ideme?" spýtala som sa ich keď som k nim prišla. JAmes sa na mňa zamračil, ale pokýval hlavou aby som šla prvá. Usmiala som sa a prešla popri ňom a von.  Za mnou išiel Remus, ktorého môj drahý braček poveril aby ma strážil, čudujem sa prečo to - vlastne mňa- nedal na starosť Síriusovy, ale neriešila som to. Veď aj prečo? Remusa ukecám a budem s Tobiasom sama.

Je to zvláštne, ale mám taký pocit, že by som mala vedieť niečo čo neviem. Nejaká informácia, ktorá mi stále uniká. Neviem kedy a ani prečo, ale viem, že uniká.

James a Miona šli pred nami a ja, Remus a Sírius sme šli za nimi. Vedľa mňa ide Rem a vedľa Rema zase Sírius. Vôbec sa nerozprávame. ja preto, lebo moja nálada sa len trochu zdvihla a oni? Neviem. Proste sme boli ticho a dôvod je neznámy. Možno vedia, že som neznesiteľná po opici, ale aj tak... Nie žeby to ticho bolo neprijemne, ale je to predsa ticho. 

Zastali sme pred klubom a mňa chytil niekto okolo pása.
"Ahoj, zlato." Ten niekto mi pošuškal do ucha a ja som hneď spoznala Tobiasa. Otočila som sa k nemu a moja predchádzajúca nálada bola fuč.
"Ahoj," pozdravila som ho tiež. Pobozkala som ho a on mi bozk opätoval. Iba tiché "ehm, ehm" nás oddialilo. Pravdaže to "ehm, ehm" patrilo Jamesovy. Usmiala som sa na neho a on sa zamračil. Tobias ma pustil a pozrel na Jamesa. 
"Čaute," pozdravil ich.
"Čau, kámo." Zarazila som sa. James povedal Tobiasovy "kámo"?  "Toto je Remus Lupin." Povedal ešte James a ukázal na Rema, ktorý sa na nás usmieval. Podali si ruky a ja som sa šťastne-prešťastne usmiala. 
"Teší ma," bolo z oboch strán bolo počuť.  
"Musíme sa porozprávať." Pošuškal mi do ucha Tobias a ja som sa na neho zarazene pozrela. Usmieval sa. Prikývla som a pozrela na ostatných, ktorý tu, ale už neboli. To je zvláštne.  


***

"Čo si chcel?" spýtala som sa ho keď sme si sadli na jednu lavičku pri bare. Ako sa ten bar vlastné volá?"
 Chcela som sa pozrieť, ale Tobias začal hovoriť tak som to vypustila z hlavy.
"No neviem či si zo včerajška niečo pamätáš..." Nestihol nič viac povedať, lebo som mu skočila do rečí.
"No iba trochu." Prikývol a pokračoval:
"No a pamätáš čo som ty hovoril včera na streche?" Pozrela som sa hore - tam kde je strecha a zamračila som sa. Pamätať si? Iba trochu. Moja zamračená tvár mu asi jasne hovorila, že nie všetko, lebo sa usmial a potom hneď aj zamračil.
"Takže nie," brblal si podnos, ale v zápätí začal nahlas - tak aby som to jasne počula:
"Rozprávali sme sa a mne nejak unikla jedna vec," chvíľku zaváhal alebo si iba usmerňoval myšlienky a potom pokračoval, ale trochu inak akoby si to rozmyslel a mne naskočila proti mojej vôli husia koža, " neviem či si to pamätáš alebo nie, ale hovoril som, že chodím do školy v Amerike." Pozrel na mňa akoby chcel odpoveď, ale na ňu mi nedal čas odpovedať, lebo pokračoval:
"A potom som ty niečo povedal, pamätáš si to?" spýtal sa ma a nádej v hlasne nebolo možné prepočuť. Lenže problém je, že ja si to nepamätám. Viem, že niečo je, ale čo to neviem.
Chvíľu bolo ticho. Ja som rozmýšľala nad tým, čo to môže byť a on? Neviem. Som síce čarodejnice, ale nemôžem mu ukázať prú... A do prkínka! Jasné. Už viem!

Začali sme sa rozprávať o všetkom možnom. O všetkom a zároveň o ničom. Okolo nás panovala príjemná atmosféra. Vypili sme nejaký alkohol a hneď sme boli výrečnejší. Začali sme hovoriť aj to, čo by sme nemali, ale teraz to vyhovovalo.
"No a moja škola....Amerike...krásna..." Hovoril Tobias a ja som polovicu nerozumela, ale to mi vôbec neprekážalo a pýtala som ho na zaujímavé otázky, ktoré si j tak zajtra nebudem pamätať a predpokladám, že ani on.
"V Amerike? Chodíš tak ďaleko?" vykoktala som a vôbec nemyslím, že mi rozumel, lebo som s tým mala aj ja problém, ale ako som zistila, rozumel.
"Áno, Amerika. Čarodejnícky svet je veľký a Am..." a potom sa zasekol. A zasekla som sa tiež. Čarodejnícky? On je čarodejník? Waw...
"Ja som povedal čarodejnícky?" spýtal sa ma trochu mimo, ale určite si bol vedomí, že to nemá povedať. Ja som prikývla.
"Áno, čarodejnícky to..." nenechal ma dohovoriť, lebo začal niečo bľabotať a ja som mu vôbec nič nerozumela.
"Počkaj," stopla som ho a on na mňa pozeral. Nebol napätí, ale to spôsobil ten alkohol.
"Čo?" trochu vyvedení sa ma spýtal.
"Ja chodím na...éé..." nevedela som si spomenúť na názov. Už som spomínala, že som opitá? Nie? Tak to viete, "na Rokfort."
Pozrel na mňa v úžase. Chvíľu na mňa čumel a potom sa ku mne nahol a pobozkal ma.
"To je skvelé."

A potom nás vyrušil mobil. Vlastne James. 
"No...?" spýtal sa nádejou Tobias. Iba som sa usmiala a pobozkala ho. Na chvíľu som sa odtiahla.
"Ja nechápem ako som mohla zabudnúť na názov mojej školy." Usmial sa a pobozkal ma. 
"To ani ja." Peknú chvíľku sme sa tam bozkávali, keď naraz si niekto odkašlal. Otočili sme sa na Toho dotyčného, ktorý nás vyrušil a mne hneď mali byť jasné, že James nás nenechá tak dlho samých. Vzdychla som si. Jasné. Neďaleko lavičky kde sme sedeli stál Remus a s ospravedlňujúcim sa úsmevom prehovoril:
"James ťa hľadá Ad." Prikývla som na znak, že rozumiem. On sa otočil a odišiel do klubu. 
Tučná pani. Tak sa volá ten klub.
"Prečo sa tento klub volá Tučná pani? "spýtala som sa Tobiasa a on len pokrčil plecami. 
"No netuším." Vošli sme do klubu a ja som zamierila ku Jamesovy.
"Čo si chcel?" vyštekla som na neho nie veľmi príjemne. Zamračil sa a odišiel s Mionou preč. Na to som sa zamračila ja. 
"Idiot." Precedila som cez zaťaté zuby. Tobias sa zasmial a pobozkal m na krk. 
"Ale, zlato." Usmiala som a prešli sme ku baru, kde nám Tobias objednal nejaký alkohol.
"Na nás - čarodejníkov!" 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hillary Hillary | Web | 30. července 2010 v 0:42 | Reagovat

:-)  :-)

2 Casion twoje SBéééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééčko!!! | Web | 30. července 2010 v 11:58 | Reagovat

jj jé pekná kapitola!!! XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama