close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

Podivný sen

25. července 2010 v 22:54 | THEADU |  Kde ma klobúk zaradíš?
adyqa.blog.cz
Takže sme s dočkali - áno nie iba vy, ale aj ja :D - novej kapitolky! čo by som povedala? Že je krátka :d Píšem to na internete a nechce sa mi to dávať ešte aj do wordu :D no takže.. :d venovaná Casion :D 

THEADU

"Myslím, že slečna," otočil sa na mňa, "chcela povedať, že ma pôjde navštíviť." 


***

Prudko som otvorila oči a hneď som ich aj zavrela, lebo biele svetlo mu prudko svietilo do očí. Po chvíľke som ich pomaly otvárala až kým som si nezvykla na to svetlo.
Posadila som sa a poobzerala sa po miestnosti kde som sa nachádzala, ale v momente som stála na rovných nohách. Miestnosť - veľká a priestraná - nemôže byť žiadna v Rokforte, lebo tu neboli okná či dvere. Iba prázdna miestnosť - žiadny nábytok.
"Kde to som?" Môj hlas sa ozýval miestnosťou a vytváral ozvenu : som? som? om? ommm?
Ale žiadna odozva - iba tá ozvena. Peto som sa spýtala znovu:
"Kde to som?" A znovu sa ozvala ozvena: som? som? om? ommm?
ALe ja som sa nevzdávala.
"Je tu niekto?" Nič. Iba ozvená zvuku môjho hlasu: niekto? niekto? kto? too?
"Halóóó!" - halóóó! halóó! haló!
Po chvílke som začala byť zúfalá.
"Prosím..." šepla som a ozvena mlačala. Všetko mlčalo.


***


"Bude v poriadku." POčula som slová, ktoré som nepovedala ja a nebola to ozvena. Ten hlas mi bol úplne cudzí a ja som nevedela, či je to skutočnosť alebo iba nejaká forma bdenia.
Predpokladám, že to je skutočnosť, lebo viem, že mám zavreté oči a viem aj to, že svet keď otvorím oči bude farebný, či čierny a nie iba biely.
Pomaly som otvorila oči a zistila som, že sa pozerám na strop nejakej miestnosti. NAjprv som si myslela, že sa pozerám zase na miestnosť v mojom - sne? Asi, ale potom som si uvedomila, že ten strop nevyžaruje biele svetlo, ale iba je to namalované na bielo. Jemne som sa usmiala, čo som nemala robiť - pravdaže ak som nechcela na seba upútať pozornosť - lebo sa ku mne ihneď prihrunula nejaká žena (asi sestra, lebo bola v neocničnom hábite) a mávala nadomňou prútikom.  Z druhej strany si stal Dumbledore a jemne sa usmieval. Jeho modré oči sa na mňa spoza polmesiačikových okuliarov usmievali.
"Čo sa stalo?" dostala som so seba chrapľavo.
"Pán Longbotton mal nehodu na elixíroch a vy ste boli príliž blízsko pri ňom." odpovedal pokojne riaditeľ školy. Prikývla som a on pokračoval: "Nebojte sa, budete v poriadku. Madam Pomfreyová vám dá niečo na spanie." Znovu som prikývla.
"Pospite si." Povedala Madam Pomfritová a podala mi nejakú flaštičku s nejakou brečkou: "Až do dna." Tak ako povedala, tak som urobila.


***


"Ach Severus, bude v poriadku." Povedal riaditeľ školy hneď ako som vsúpil do riaditeľne.
"Kdo?" spýtal som sa ho. Jemne sa usmial a v jeho odpovedi som cítil ten istý pocit - úsmev.
"Slečna Jonesová, pravdaže."
"To je dobré." Odpovedal som mu odmerane. Je pravda, že má... nie ona mi nie je nič tak nevidím dôvod sa znepokojovať - iba ak, že ju učím lektvari a na mojej hodine sa zranila. Nič viac - nič menej...


***


V nemocničnom krídle som musela ostať aj cez noc a až potom ma pustila madam Pomfreyová, ale zakázala mi sa dnes zúčastniť vyučovania. Nevadilo mi to, ale ani ma to nenadchlo. Školu som nemusela, ale toto je iná škola... škola kúziel a to je úplne iné ako muklovská - ako som sa dozvedela - škola. Je to úžasne. Aj to, že keby sa to stalo v muklovskej škole (čo asi nie) tak by som bola v nemocnici strašne dlho, ale takto? Jeden deň! Nie - noc.

Tak som si hovorila, čo moju matku prinútilo opustiť kúzelný svet a žiť bez nich - kúzel. Ak by mi teraz povedali, že už nikdy by som nemohla držať v ruke prútik, asi by som sa rozplakala. Viem, že som čarodejnica iba krátko, ale to stačilo na to aby som si to tu obľúbila. 

Prechádzala som sa po pozemkoch a hrade až kým som nestretla Snapeho a on na mňa začal húkať:

"Čo nie ste v triede? Teraz..." zvyšok jeho vety zaniklo v hlase profesora Dumbledore, ktorý práve prechádzal chodbou. ďakovala som nebesiam, že som ho stretla, či ho sem poslali. Tak či onak som rada.
"Severus, slečna Jonesová sa dnes nemusí zúčastniť dnešného vyučovania... " vďaka Merlin, "ale nepamätám, že by mohla behať po areáli školy." Vyčítavo sa pozrel na mňa. Ja som sa naširoko usmiala a začali vymýšľať nejakú lož - som zlé dievča...
"No v podstate ni nezakázala chodiť..." Dumbledore sa lišiacky usmial a potom sa obrátil na Snapeho.
"Myslím, že slečna," otočil sa na mňa, "chcela povedať, že ma pôjde navštíviť." Zízala som na neho. On je šiši? Možno zjedol nejaké tabletky...vlastne vypil elixíri... 
Prikývla som, lebo som nechcela byť v sparách Snapeho a išla som za Dumbledorom, ktorý už kráčal preč.

***
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

HArry POtter a...

Hermiona 100% (1)
Cho 0% (0)
Ginny 0% (0)
OC 0% (0)
Pansy 0% (0)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama