28. července 2010 v 17:08 | THEADU
|
Takže Prológ! Na začiatok by som vám aj dala ako bude vyzerať jedna z postáv! Ktorá? Nepoviem! Nezistíte to ani (možno) teraz - v prológu! Vlastne tu sa toho veľa edozviete :D
Tento prológ by mal byť písaní humorne, ale či som zvládla? Neviem... :D ohodnotte samy :D
Vaša THEADU
Nástupište 9 3/4? Kde pre Boha živého je nástupište 9 a 3/4? Niekto sa zbláznil? Vlastne asi nie, všakže. Sme kúzelníci a preto Nástupište 9 a 3/4 nájdeme ľavou zadnou! Však?! Nie nie som hysterická - to sa iba zdá, ale keď človek nevie kde je nástupište 9 a 3/4 už má s toho nervy! Veď je tu nástupište 9 a je tu nástupište 10... Ale nič iné... počkať- čo ak je nástupište 9 a 3/4 medzi 9 a 10? No... Ale prečo by niekto...
"Rýchlo, rýchlo lebo zmeškáme! Vlak zachviľu odchádza! Ronald!" Počujem krik nejakého dievčatá, ktoré má asi naponáhlo... "Ronald!" už rozzúrene - naozaj naponáhlo!
Pozerám sa na nich ako kráčajú k stene medzi nástupišťom 9 a 10. Zastanú a poobzerajú sa okolo. Nezbadajú ma a preto - prejdu cez stenu! Waw! tak tam je nástupište 9 a 3/4! Kto by to povedal? To netuším.
Pozriem sa na hodiny a zistím, že je čochvíľa 11 hodín. Urobím to iste č o aj oni - prejdem cez stenu.
Wáw! Ocitla som sa na nástupišti a pred mnou stála červená lokomotíva a na nej je napísané: Rokfortský expres.
"Ach, tu si!" ozvalo sa vedľa mňa. Otočila som sa za hlasom, aj keď to som nemusela robiť, lebo som vedela, že je to moja matka.
"No, som." odvetím pokojne a uškrniem sa na môjho brata. "Veď som vravela, že to nájdem." Kto pochyboval? Ja? Nie! Možno. Dobre tak som vyšilovala ako nejaké decko! Ale čo! Kto mohol vedieť, že nájsť jedno nástupište je tak ťažké? Veď na Slovensku - tak kde som doteraz bývala - som chodila každý deň cez jedne muklovské dvere! A tu? Nástupište a čo ešte k tomu? Do vianočných prázdnin neuvidím svoju nenormálnu matku! To je čo? Nie, že by som sa sťažovala, ale predsa matka je matka a nech je akákoľvek! Je normálne!
"Budete mi chýbať!" Najprv objala môjho milučkého bračeka a potom mňa - jej najdrahšiu dcéru. Veď by som aj nebola! No som jediná...
"Aj ty nám." odvetil pokojne vždy pokojný braček. A to nemal robiť, lebo spustila tirádu na jej obľúbenú tému: Čo nemáte robiť! A čo? Nenadávať, nefajčiť, nedrogovať, nepiť, neodvrávať... atď... A čo nerobím? Hm... niečo sa nájde... hm... Mám to! Nedrogujem! Som skazená! Ale čo som predsa dcéra svojej matky!
"Mami, vieš čo?" pozrela na mňa. "Pôjdem si tm dať kufor." Ukázala som na vlak. Prikývla a objala ma.
"Aj tak musíte ísť. Obaja." Znovu nás objala a ja som si bola zniesť kufor. Aleluja!
A tak ideme! Nová škola, nový život.
Ahoj, máš opravdu nádherný blog a super design. Nechtěla by jsi se se mou prosím spřátelit? moc prosím! Ozvi se , ahoj