
Prednastavená kapitola...
3. Si čudák...!
Domov som šla s Emmettom a rozprávali sme sa o dni. Bolo príjemne sa rozprávať s Emmettom a preto som si ani nevšimla, kedy sme prišli domov. Domov. Je zvláštne, že po jednom dni nazývam svojim domovom, práve toto miesto. Vlastne ja som nebola ešte vnútri v dome. Keď sme zaparkovali v garáži, vošli sme cez
nejaké dvere a
ocitli sme sa v priestrannej izbe, ktorá sa skladala z viacej izieb, ale tie už boli dávno preč. Všetko bolo svetlé. Jedna stena bola presklenná. Bol tam biela pohovka, veľká plazmová televízia, všeliaka elektronika a ...klavír, biely. Krásny.
nejaké dvere a
ocitli sme sa v priestrannej izbe, ktorá sa skladala z viacej izieb, ale tie už boli dávno preč. Všetko bolo svetlé. Jedna stena bola presklenná. Bol tam biela pohovka, veľká plazmová televízia, všeliaka elektronika a ...klavír, biely. Krásny.
"Páči?" spýtala sa ma Esme, ktorá stála vedľa mňa.
-"Že či..." povedala som ohúrene. Zbadala som Carlisla
a hneď som sa ho spýtala či sa
sním môžem porozprávať. On prikývol a ja som začala hovoriť. On prikyvoval a potom mi odpovedal na všetky otázky. No všetky je silné slovo, bola to vlastne jedna otázka zahrnutá vo viacerých. Otázka znela: Poznáš niekoho, kto falšuje doklady? Prikývol a dal mi nejakú adresu. Zobrala som si kľúče a chcela som odísť keď ma zastavila Esme.
a hneď som sa ho spýtala či sa
sním môžem porozprávať. On prikývol a ja som začala hovoriť. On prikyvoval a potom mi odpovedal na všetky otázky. No všetky je silné slovo, bola to vlastne jedna otázka zahrnutá vo viacerých. Otázka znela: Poznáš niekoho, kto falšuje doklady? Prikývol a dal mi nejakú adresu. Zobrala som si kľúče a chcela som odísť keď ma zastavila Esme.
"Ale ešte nemôžeš šoférovať." Stuhla som a prikývla.
"Alice?" spýtala som sa, ale ona pokrútila hlavou.
"Nemôžem, idem s Jasperom na lov, Edward pôjde s tebou." povedala a ja som si vzdychla, zamrmlala som niečo ako " Keď to musí byť " a nechala som Edwarda aby mi zobral kľúče z ruky, pričom som dbala nato aby sa ma nedotkol, stále som mala na mysli to odmietnutie., no ale na tvári som to nedala najavo.
Cestovali sme mlčky. JA som sa cítila trápne a Edward... Edward neviem. Keď sme dorazili na adresu a vybavili sme všetko veľmi rýchlo. Za tri dni si mám pre to prísť na určené miesto, zaplatila som mu polovičku a odišli sme. Cesta späť bola ako cesta tam. Mlčky sme sedeli. Edward sa na mňa občas - často- pozrel ale nič nehovoril Ja som sa na neho nepozerala.
Keď sme prišli domov, nikto tu nebol, okrem Esme. Vysvetlila mi, že budem mať všetko zatiaľ
Edwardovej izbe.
Edwardovej izbe.
"Prečo?" spýtala som sa jej milým tónom. Esme my pripomínala Ann. Milá a priateľská, materský tip.
"Tvoja izba ešte nie je spravená, dva- tri dni a bude hotová." odpovedala tiež milo a odišla so slovami, že ide robiť plány na moju izbu. Edward sa vyparila a ja som si sadla na gauč, zapla telku a pozeral som sa aj keď moje myšlienky boli úplne inde. Rozmýšľala som nad Ann a Edmundom, nad Jasperom, Alice a Edwardom a ich darmi, na Carlislovu schopnosť odolávať krvi, na Esme a Ann ako sa podobajú, na Rosalie ako bosky vyzerá, Emmettom aký mi je jeho štýl podobní aj keď môj je viac elegantní a naposledy na ..Edwarda.
Z rozmýšľania ma vytrhol zvuk podobnému spadnutiu do vody, než som sa nadala vrútil sa do obývačky Emmett s Alice v jeho pätách. Alice bola celá mokrá a Emmett ledva bežal ako sa smial, nechápavo som sa na nich pozerala. Usmiala som sa.
"Čo sa stalo?" spýtala som sa Jaspera, ktorý sa zjavil pri mne.
"Emmett strčil do Alice a ona spadla do jazera. " povedal a usmieval sa na tú scenériu. Na schodoch sa zjavila Esme a Edward. Esme sa usmiala a Edward sa smial ako to len šlo. Esme sa potom zamračila.
"Prestaňte!" povedala rázne a Alice prestala naháňať Emmetta. Emmett sa stále smial ako aj Edward. Pozrela som sa na Edwarda, ale on stuhol a prestal sa smiať. Pozrel na mňa a potom sa otočil preč. Ja som na to zdvihla jedno obočie, pozrela som sa do miestnosti a všetci sa na mňa pozerali. Chvíľu bolo ticho ale potom t prerušil Emmett.
"Čo si mu urobila?" spýtal sa a ja som sa usmiala.
"Netuším." Bola moja odpoveď. Neveriacky sa na mňa pozerali, ale potom sa zobrali a šli sa umyť a obliecť do školy. Ja som sedela na pohovke a čakala som kedy Edward príde dole. No nechodil, sedela som tam asi pätnásť minút a potom som sa zodvihla a zamierila na poschodie. Šla som po Edwardovom pachu a zastala som pri jedných dverí. Chcela som zaklopať, ale v tom sa otvorili a v nich stál Edward, chvíľu na mňa pozeral a potom prešiel popri mne, ale ja som tam stála ako primrznutá, po chvíľke som sa spamätala a vošla do dverí. Zastala som a prezerala si izbu. Jedna jeho strana bola celá presklenná, taká ako je aj v obývačke, na ďalšej mal cédečka a zvukovú aparatúru. Nemal žiadnu posteľ, iba pohovku. pozerala som sa ďalej keď som zbadala čo som našla. Dvojkrídlové dvere. Otvorila som ich. Áno bola tošatňa. A ešte aká! Väčšia ako jeho izba. Pozerala som sa na jednotlivé poličky, keď som zbadala veci ktoré mohli byť moje. Poznala som tam svoje veci, ale boli tam aj iné, určite nepatrili Edwardovi, lebo boli dievčenské. Budem sa musieť spýtať Alice či o tom niečo nevie... Prehrabovala som sa tými vecami, keď som našla niečo pohodlné. Fialové tričko s funny nápismi, čierne úzke rifle, čierne tenisky s rovnakými šnúrkami ako mám tričko a čierne elegantné sako. Keď som sa obliekla zbehla som dole kde na mňa už čakali ostatný. Alice ma pochválila a ja som ju tiež. Vyšli sme do garáže a ja som si sadla do jeepu.
***
V takomto duchu som prežila aj nasledujúce dva dni. Edward sa som ňou nebavil a ja s ním. Čudovala som sa, ale nič som nerobila.
Na obede som sedávala s Cullenovcami, ale neprestala som sa baviť ani s ostatnými. Izbu som ešte nemala hotovú a preto som "bývala" s Edwardom. Občas na mňa zízal a ja som si to nevedela vysvetliť. Nechápem čo mu je. Keď som sa ho chcela niečo spýtať, len ma odbil mávnutím rukou. Nebavila som sa s ním a keď som bola nútená sa naňho čo i len pozrieť, pozerala som sa naňho s nenávisťou. Už sa ma to pýtali viackrát ale ja som trvala na svojom a to, že netuším čo s ním je. Emmett si z nás robil srandu a ja som vždy nútená odolávať ho udrieť. Alice a Jasper na nás pozerajú súcitne a ja mám pocit, že mi niečo zatajujú. Párkrát som sa na to pýtala, ale oni sa tvária ako nič. A
to bolo predvčerom. Včera s tým začal aj Carlisle s Esme a dokonca aj Rosalie na mňa už tak netvári. Som s toho ešte väčšmi zmätená a čo je dobré, že nie som jediná. Emmett sa tvári podozieravo ale ani jeden z nich nám nechce nič povedať. Dnes ráno začal trucovať, že ak mu to nepovedia už s nimi nikdy neprehovorí ani slovko. Keby mohli začali by skákať od radosti a Emmett potom prehlásil, že Alice roztrhá všetky šaty, Carlislovi ukradne lekársky kufrík, Esme zničí všetky plány pre moju izbu, načo som sa ohrdila, že ja nič neviem tak nech nechá tie plány na pokoji. Rosalie sa vyhrážal.... No to jej povedal do uška... Jasperovi zase, že sa mu bude nálada meniť a on bude frustrovaný ( načo sa pozrel na Alice so psími očami a Alice Emmettovi pohrozila, že nech si ho potom nepraje a Emm jej pripomenul jej šaty načo ju musel Carlisle s Jasperom držať aby sa naňho nevrhla)
a Edwardovi, že mu zničí klavír ( načo on iba zavrčal).
to bolo predvčerom. Včera s tým začal aj Carlisle s Esme a dokonca aj Rosalie na mňa už tak netvári. Som s toho ešte väčšmi zmätená a čo je dobré, že nie som jediná. Emmett sa tvári podozieravo ale ani jeden z nich nám nechce nič povedať. Dnes ráno začal trucovať, že ak mu to nepovedia už s nimi nikdy neprehovorí ani slovko. Keby mohli začali by skákať od radosti a Emmett potom prehlásil, že Alice roztrhá všetky šaty, Carlislovi ukradne lekársky kufrík, Esme zničí všetky plány pre moju izbu, načo som sa ohrdila, že ja nič neviem tak nech nechá tie plány na pokoji. Rosalie sa vyhrážal.... No to jej povedal do uška... Jasperovi zase, že sa mu bude nálada meniť a on bude frustrovaný ( načo sa pozrel na Alice so psími očami a Alice Emmettovi pohrozila, že nech si ho potom nepraje a Emm jej pripomenul jej šaty načo ju musel Carlisle s Jasperom držať aby sa naňho nevrhla)
a Edwardovi, že mu zničí klavír ( načo on iba zavrčal).
A potom sa stala tá najčudnejšia a najhnusnejšia vec na svete. Edward prikývol na Carlislovú otázku a šli na "lov" , chcela som ísť tiež ale oni ma zarazili, že nie. A tak som zostala v dome s Esme a Edwardom. Edward bol v izbe a ja som s Esme pripravovala nejaké plány. Keď sa vrátili Emmett sa na mňa díval ako zvyšok rodiny ( až na Edwarda). Súcitne.
Teraz stojím na parkovisku a čakám Edwarda. Dnes si pôjdem po papiere kvôli vodičskému.
Som nervózna. Nie, preto, že by som neverila, že budú doklady, ale preto, lebo budem s Edwardom sama.
Som nervózna. Nie, preto, že by som neverila, že budú doklady, ale preto, lebo budem s Edwardom sama.
Keď som mala v rukách svoje nové doklady, s Edwardom som sadla do auta a po chvíľke sme už šli domov. V polke cesty sa na mňa Edward pozrel. Už ma nebaví ho ignorovať, tak som sa naňho pozrela aj ja. Po chvíľke, ktorá sa zdala byť večnosť, som si všimla, že Edward zaťal päste na volante, pozrela som sa ne a potom som na Edwarda. Vyzerá byť naštvaní, ale ja neviem prečo.
"Baví ťa to?" spýtal sa ma. Pozerala sa na ňho ako na zázrak, nechápem čo ma má baviť.
"Nerob sa, že nevieš!" povedal naštvaním hlasom a ja som naňho iba tupo civela. Pokrútila som hlavou.
"Ignoruješ ma!" Vyplieštala som naňho oči.
"Ja?!" skríkla som. Pikývol.
"Do čerta ako ťa JA môžem ignorovať?" Jeho oči sa zúžili a ja som pokračovala.
"To TY, ma ignoruješ! A nepozeraj na mň tak!" snažila som sa o pokojny tón, snažila som sa aby to vyzeralo, tak, ako to je, ale on iba krútil hlavou. Zúrila som. On dobre vie, že to
tak nie je. ON to vie najlepšie.
"To TY, ma ignoruješ! A nepozeraj na mň tak!" snažila som sa o pokojny tón, snažila som sa aby to vyzeralo, tak, ako to je, ale on iba krútil hlavou. Zúrila som. On dobre vie, že to
tak nie je. ON to vie najlepšie.
"Áno, viem." prisvedčil.
"Si čudák, Edward Culllen!" skríkla som naňho. Zastal na kraji cesty. Nenávistne na mňa pozeral.
"Vypadni!" sasyčal. Otvorila som auto a vybehla do lesa. Neviem ako ďaleko je to do Forks, ale rozhodla som sa pobežať. Rozbehla som sa a premýšľala som nad Edwardom Cullenom. Nad tým ako sa správal teraz,a le aj ako sa správal posledné tri dni. Bol čudný. Je to čudák!

jj pekne napísané kapitola... som zwedawá ako to bude pokračowať...