close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

Vízia?!

6. července 2010 v 11:40 | THEADU |  Keď sa zdáš opustená...

Prednastavená kapitola...




4. Vízia?!


"Mala si tú víziu, Alice!" zasyčal Edward. Zastala som. Bola som na dialnici, nevedno kolko kilometrov od domu Cullenovcov.
"Edward," vzdychla si. "Sam dobre vieš, že moje vízie sú subjektívne..."
"Áno, áno, ale ono to tak má byť..." Zverskol Edward, ale Alice ho prerušila.
"Ale nemusí to tak byť." Povedala a pritom zdvihla hlas. Počula som ich dobre.
"Bude!" povedal rozhodne Edward.
"Edward, chceš byť nešťastný?!" spýtala sa pokojne Alice. Bolo ticho. Stála som tam na ceste a čakala som. Nič. pohla som sa smerom k domu. Rýchlo som sa rozbehla a za necele dve minúty som stála vedľa Alice a pozerala som sa na Edwarda. Alice na mňa vypliešťala oči, tak ako aj Edward.
"Čo si počula?" Otočila som sa k Edwardovi.
"Vízia?!" Spýtala som sa na oplátku Edwarda. Neodpovedal, preto som sa pozrela na Alice. Zopakovala som svoju otázku. "Vízia?!" Nič. Po chvíľke ticha k nám prišli aj ostatní členovia rodini.
"Čo sa deje?" Spýtal sa Carlisle.
"Všetko..." Odpovedala som, ale Alice ma prerušila.
"Ty to nemôžeš vedieť." Povedala zvonivým hlasom a ja som zakrútila hlavou.
"Akože nesmiem? Veď je to o mne!" Rozhorčila som sa.
"Veď práve." Povedala pokojne. To ma nahnevalo. kože nesmiem vedieť niečo čo sa má stať mne?
"Ja chcem vysvetlenie!" Povedala som rázne. Skoro som aj dupla nohou. Ticho. pozrela som sa na každého člena rodiny. "No..." zaťiahla som. Nič. Prehrabla som si frustrovane vlasy. Možno som čakala nejaký účinok, ale ten sa nedostavil. Asi po piatych minútach tich, som pokračovala v mojej snahe ich donútiť mi niečo povedať.
"Nemôže to byť až tak zlé. čo také strašné sa má stať?" Pozrela som sa na Alice. Nič, ticho a zase nič. A aké nešťastie? Neviem prečo by Edward mal byť nešťastný. Naozaj.
"Fajn, prečo by mal byť Edward nešťastný?" Pýtala som sa ďalej. Oni na mňa len vypliešťali oči.
"Ja to naozaj chcem vedieť. Je to predsa o mne." Stále ticho, preto som pokračovala, "Alice, tvoje vízie sú subjektívne, však?" Prikývla a ja som pokračovala.
"To znamená, že sa to môže zmeniť, nie? To čo si videla vo vízií, to je....to nemusí byť tak." Povedal som
videla som na nich, že váhajú. Aspoň to berú. Pomyslela som si. Edward sa nepatrne usmial, ale ten úsmev bol ...taký zvláštny.
"Naozaj chcem vedieť čo sa má stať. Lebo sa to nemusí." Dodala som keď som videla ich tváre,
ktoré hovoria nie.
"Dobre. Myslím, že môžeš niečo vedieť." Povedala Alice a Edward sa zatváril, že po nej skočí.
"V poriadku." Prikývla som.
"Mala som víziu," začala a ja som jej kývla aby pokračovala. "V nejsi bola ty...a Edward..." zmĺkla.
"A čo je na tom zle?" spýtala som sa zmätene. Som zmätená. S Edwardom sa stretavám každý deň.
"No..tvorili ste tam pár," povedala a pozrela na Edwarda, ja som na ňu civela. Ja...pár...Edward...och... Prebleslo mi mysľou.
"Dobre..." zaťiahla som. "Trošku čudné, pokračuj." Vyzvala som ju. Snažila som sa pozerať iba na Alice. Nechcela som vidieť ich tváre. Ešte nie.
"Boli ste tam ako pár...-" Nestihla dokončiť, lebo jej do toho Edward zavrčal:
"To sme už počuli."
"Áno, áno... Takže ako som povedala, boli ste tam ko pár a tá vízia sa zmenila...pokračovala..." Nevedela nájsť správne slová, ja som sa do toho vložila. Nevedela som čo ml na mysli, ale skúsil som a to čo ma prvé napadalo som povedala aj na hlas.
"Zomriem?" Alice n mňa pozrela šokovane.
"Ako..." Jej hlas sa vytratil, ale ja som pochopila, že som trafila klinec po hlavičke. Šok cez mňa prebehol. Zomriem. Začala som sa smiať. Všetci sa na mňa vyjavene pozerali. Dokonca aj Emmett na mňa pozeral a nesmial sa.
"To ste mi nechceli povedať..." Môj hlas sa vytratil keď som si uvedomila jednu skutočnosť.
Alice to povedala akoby zato mohol Edward. A ak ja a Edward budeme alebo mali sme tvoriť pár a ja zomriem... Pozrela som sa na Edwarda a on sa pozeral na mňa. Bolo by to asi ťažké keby som zomrela a onby si myslel, že je to jeho chyba.
"To je blbosť, Edward." Povedala som pokojne. "Možno raz zomriem. Keby som bola človekom..." Nestihla som dopovedať, lebo mi skočil do reči.
"Ale nie si." Usmiala som sa.
"Nie, nie som." Prikývla som. "Ale aj tak. Nemusíte si pre mňa robi starosti. Zomriem tak zomriem." Usmiala som sa na nich. Alice ma objala. Nadvihla som obočie, ale to ma už obíjmal aj Emmett. Počula som ako Rosalie zavrčala a Emmett ma konečne pustil z jeho zovretie. Usmiala som sa.
"Dúfam, že sa teraz nebudete ignorovať." Dodal Emmett a veľavýznamne pozrel na Edwarda, ten na oplátku zavrčal. Zdvihla som obočie. Ako na povedel všetci zmizli a ja som zostala s Edwardom sama. Pozerali sme sa na seba.
Nikto nič nehovorí. Je to ohlučujúce ticho. Rozhodla som sa prehovoriť ako prvá.
"Preto si ma ignoroval?" Opýtala som sa potichu. "Bál si sa, žezomriem?" On mi iba pokýval rukou a vyšiel von. Išla som za ním. Rozbehol sa a ja som ho sledovala. Po nejakej tej dobe sme prišli na nejakú čistinku. Je taká nádherná, taká magická.
"Áno je to tak." Pozrela som naňho. Nechápala som čo tým myslí. Až po chvíľky som si uvedomila, že mi odpovedá na moju otázku. A okrem toho, je to zvláštne. On, Edward, na mňa prehovoril po prvykrát po troch dní.
"Ale nie všetko môžeš ovplyvniť." Priblížil sa ku mne. "Niečo môžem aj ja. Alice má pravdu, jej vízie sú subjektívne. To, čo videla, s nemusí nikdy sta, ale tak isto sa môže. Pravdaže, ak som to dobre pochopila." Dodala som. Edward sa ku mne približoval. Stál už pri mne keď prehovoril.
"Správne si to pochopila." Jemne sa usmial. "Asi by som sa ty mal ospravedlniť z moje chovanie. Je to... zložité." Usmiala som sa. Musela som trochu zakloniť hlavu aby som videla na jeho tvár. Usmial sa a pobozkal ma na čelo. Odstupil.
"Myslím, že by sme mohli byť priatelia," povedal a vystrel ruku. Pozrela som na ňu zarazene. Po chvíľke som ju priala.
"Priateľia," zamrmlala som.
"Pôjdeme?" Prikývla som.

keď sme prišli domov, Alice, Jasper, Rosalie a Emmett sedeli na gauči a pozerali správy. No aj keď to vyzeralo skôr, že n niekoho čakajú. Prižmúrila som oči, keď sa na náa pozreli.
"Ale..." Zaťiahol Emmett a začal sa smiať. Ja som po ňom skočila. Sedel sám a to my vyhovuje. Emmett to nečakal, preto sme sa prevrýtili na zem. Ostatný sa začali smiať. Rýchlo som vstala. Emmett ma nasledoval a už sa chystal po mne skočiť keď sa ozval Esmyn hlas.
"Hlavne nič nerozbite." Pozrela som sa na Emma a on sa začal smiať. Potriasla som hlavou. Sadla som si vedľa Jaspera na pohovku, pozrela som na telku a chmatla som po ovládači, ktorý bol na stolíku. Prepla som na športový kanál. Akurát bol nejaký zápas medzi Kanadou a Rusmi. Hopkej. Majstrovstva sveta. Vzdychla som si. Zaujmavé. Edward si sadol vedľa mňa, čo bolo jedinné voľne miesto. No vlastne ešte si mohol sadnuť medzi Emmetta a Rosalie a dokonca, to ma podržte, medzi Alice a Jaspera. prižmurila som oči, ale oni sa tvárili ako neviniatka. Pch! Neviniatka. Pomyslela som si a Edwrd sa uchcechtol. Emmett, a ako aj ostatný, na nás čumel. Edward naraz stuhol, taká krátka vzdalenosť, že som to cítila. Pozrela som naňho a on sa pozeral do neznáma. Potom som sa pozrela na ostatných, ale tí sa pozerali na Alice. Ona má taký istý pohľad ko Edward. Asi má víziu. Naraz to skončilo. Pozerali sme sa na nich s otáznikmi v očiach.
"Príde návšteva," povedala Alice.
"Kto?" Spýtala sa Rosalie.
"Leenovci," pozrel na mňa. To som si mohla myslieť, prídu ma skontrolovať.
"Kedy?" Spýtal sa Jasper.
"Teraz." A ako to povedala, zazvonil zvonček a Esme s Carlislom už stáli pri dverách. Otvorili a privítali Edmunda, Ann a ešte nejakú neznámu dievčinu...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion twoje SBéééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééčko!!! | Web | 8. července 2010 v 16:44 | Reagovat

jj pekné... ak sa tam rozčuľowala keď jej nechceli nič powedať to bolo fakt super :D

2 vysavace vysavace | Web | 10. února 2011 v 20:21 | Reagovat

Jak se máš?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama