close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Presmerované na 

Výlet do spomienok

30. července 2010 v 18:35 | THEADU |  Kde ma klobúk zaradíš?

adyqa.blog.cz
Urobila som nový obrázok :D Páči sa vám? Mne osobne viac ako ten predtým :D
Venovaná je Casion 

THEADU



***


Výlet do spomienok

"Sadnite si." Dumbledore ukázal na pohodlne vyzerajúce kreslo a ja som si do neho sadla. Je také pohodlné ako vyzerá. Pomyslela som si.
"Ako sa cítite, slečna?" spýtal sa ma keď som už sedela. Skôr ako som mohla odpovedať, spýtal sa ma či si nedám čaj. Prikývla som a on len švihol prútikom a pred nami sa objavili dve šálky s čajom. Waw, pomyslela som si, ale musela som sa zatváriť veľmi zaujato, lebo sa Dumbledore krátko zasmial. Pozrela som sa n neho.
"Vaša matka nikdy nepoužila prútik?" spýtal sa ma. Ja som iba pokrútila hlavou. Nikdy. 
"Pán profesor?" spýtala som sa neisto po chvíľke ticha. On sa iba usmial a pokýval hlavou nech sa pýtam. Tento človek nachádza hrôzu. 
"Vy ste poznali moju matku." Nepýtala som sa, skôr som skonštatovala, ale Dumbledore odpovedal:
"Áno, vašu matku som poznal." Prikývla som. "Prvýkrát som ju stretol keď mala 11 rokov, tak ako vy. Išla do prvého ročníka. Takže sa zúčastnila tiež zaraďovacie ho ceremoniálu.  Predpokladám, že viete v ktorej fakulte bola." Pozrel sa na mňa a ja som sa usmiala. Pravdaže viem.
"Tiež v chrabromilu." Odpovedala som mu. Dumbledore len pokýval hlavou na súhlas. Ticho s rozprestrelo kanceláriou.

Mamka mi povedala, že chodila sem na Rokfort a bola zaradená do chrabromilu. Povedala mi aj o svojich kamarátov.

"Na Rokforte som mala skvelých priateľov, ale najlepšieho priateľa som mala iba jednu." povedala mi mamka. Prikývla som na znak, že rozumiem. Bola polovica prázdnin a ja som sa len nedávno dozvedela kto a čo vlastne som. Chcela som vedieť niečo viac z mamkynej minulosti, ktorá je pre mňa z väčšej časti tajomstvom.  "Najlepšia priateľka bola Sue Blackobootová." povedala smutne mamina.
"Prečo? Prečo bola?" spýtala som sa jej. Ona sa smutne usmiala a na chvíľku zavrela oči, potom ich otvorila a povedala úplne pokojne:
"Lebo zomrela." To mi vyrazilo dych. 
"To mi je ľúto, mami."
"Už to bolo dávno." Na chvíľku sa zamyslela a potom pokračovala:"bolo to pred jedenástimi rokmi." Prikývla som a ona pokračovala.
"Pravdaže okrem nej som mala skvelú kamarátku: Lily Evansovú, ktorá sa vydala za môjho kamaráta Jamesa Pottera a majú syna. Harryho." Ťažko si povzdychla, čo som nechápala, ale vysvetlenie nečakalo dlho.
"Ale oni tiež zomreli. Rok po Sue. Ale Harry by mal ísť do prvého ročníka, s tebou." Musí to byť ťažké o nich hovoriť. Veď desať rokov je dosť dlhá doba. Mamka m dlho nenechala premýšľať lebo pokračovala:
"O Remusovy Lupinovy neviem nič. Iba to, že žije. Peter Petigrew je tiež mŕtvy a Sírius Black...Sírius Black je v azkabane." Mamka to povedala s takou zlosťou, že som sa zľakla, ale nebála som sa jej spýtať Čo je azkaban.
"Čo je azkaban?"
"Je to väzenie. Čarodejnícke väzenie..." Na dosť dlhú chvíľu sa odmlčala a keď prehovorila už bola pokojná:
"Ale ja si nemyslím, že je vrah." Vrah? Kto hovoril o vrahoch? "Musel to byť omyl, lebo on taký nie je. Aspoň nebol." 

Viac som sa nedozvedela, lebo povedala, že by som mala ísť spať. Mamka povedala, že Sírius Black nie je vrah a ja jej verím. Keď som sa jej pýtala či my povie aj niečo viac o svojich priateľoch, povedala iba, že nie. A tým to haslo. 

"Ste veľmi podobná svojej matke," povedal Dumbledore a ja som hneď zareagovala:
"Mám jej oči."
"Ale aj vašim správaním." Usmiala som sa. Chvíľku ma pozoroval. "Mali by ste už ísť. Je čas obeda a vy ste určite hladná." Usmiala som sa a postavila sa. Keď som bola skkoro pri dverách, otočila som sa na Dumbledora a spýtala som sa ho niečo, čo mu spôsobilo šok v tvári:
"Aký vzťah mala moja mamka so Síriusom Blackom?" Bola som drzá a ja som si o uvedomovala. Dumbledorovi chvíľu trvalo kým sa spamätal, ale potom odpovedal:
"Čo viem, boli priatelia." Prikývla som a s tichým "dovidenia" som odišla. 


***

"Aký vzťah mala moja mamka so Síriusom Blackom?" opýtala sa ma Milli keď stála už pri dverách. Čakala kým so ja tú otázku spracujem. Nie je veľa vecí, ktoré by ma vykoľajili, ale táto to bola. Po chvíľke som odpovedal:
"Čo viem, boli priatelia." Prikývla a s pozdravom odišla. Ja som sa ponoril do tichých spomienok:


"Mary, som rád, že si v poriadku!" Sirius Black pribehol ku posteli kde ležala Mary Jonesová a objal ju. 
"Sirius, to aj ja." Usmiala sa na neho a on sa na oplátku zamračil.
"Čo sa stalo?" Neodpovedala a preto sa otočil ku mne. "Pán profesor, čo sa stalo?" Pozrel som sa na Mary a potom na Sirius Blacka.
"Pán Black, myslím, že slečna Jonesová vám to povie keď bude chcieť."  
"Čo? Vy my to nepoviete?" spýtal sa ma naštvané a ja som pokrútil hlavou a preto sa otočil ku slečne Jonesovej.
"Mary, myslel som, že sme priatelia." povedal ublížene.
"Sme, ale naozaj sa nič nestalo."
"Mary," žobronil Sirius a ja som sa usmial keď Mary povedala top, čo povedala aj nám.
"Narazila som do niekoho cestou do spoločenskej." Neveril jej a to sa dalo uhádnuť aj s postoja, ktorý si držal. 


***

Na druhej strane hradu, bol čarodejník, ktorý myslel na jeho minulosť, konkrétne na večer keď zachránil jedno dievč pred istou smrťou.

Osoba - dievča - na posteli sa pohlo. Napäto som čakal čo sa stane, ale ona pokojne spala ďalej. Po minúte, ktorú som strávil napätím čakaním som sa chcel uvoľniť, ale to som nemal robiť, lebo som mykol do stolíka, ktorý je pri každej posteli a vylial vodu, ktorá sa vyliala na Mary. Tá sa myknutím posadila, ale nič nehovorila. Pozrela sa najprv doprava a potom doľava, kde som sedel. Pozerala na mňa a ja som sa cítil pomerne trápne. Nemal som sem chodiť. Načo som sem prišiel? Veď Black...
"Ahoj," povedala čím prerušila tok mojich myšlienok. 
"Ahoj," vydýchol som a ja som vôbec nevedel, že nejaký vzduch zadržujem.
"Čo tu robíš?" spýtala sa ma a ja som horúčkovito premýšľa čo jej mám na to povedať. Keď som nič nepovedal, ona sa usmiala. Má pekný úsmev. Pomyslel som si a hneď som si v duchu dal facku. Dlhú chvíľu bolo ticho. Ona na mňa pozerala a ja na ňu. Keď som to nevydržal. Vyskočil som na nohy a s ospravedlnením, že by som ml byť na koľaji odišiel. Som zbabelec. Áno, veď som v slizoline.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorá poviedka skôr?

Úplná rodina 63.2% (24)
Kam ma klobúk zaradíš? 18.4% (7)
Všetko sa mení... 18.4% (7)

Komentáře

1 Casion twoje SBéééééééčko!!! Casion twoje SBéééééééčko!!! | Web | 31. července 2010 v 18:01 | Reagovat

pekná kapitola.. aj tie spomienky sú pekné...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama