
To je šok! Prečo?! Posledná kapitola a potom len Epilóg!:D To je úžasne...
Takže dúfam, že sa vám páčila táto poviedka a je venovaná všetkým čo ju čítali či už na tomto blog, či na blogu: adyqa15.blog.cz
Vaša oddaná THEADU
Nastalo ráno a s tým aj nový začiatok. Nie hneď, ale neskôr áno.
Lúčenie neznamená koniec, ale možný začiatok a preto keď poviem ´zbohom´ Nessi a Jacobovi, nemyslím tým, že sa už nikdy neuvidíme, ale iba ´zbohom´ do nabudúca.
Keď vstúpim do môjho domu, do domu kde bývam iba krátko a obzriem sa, uvidím ľudí - upírou, - ktorý na mňa čakajú. Karolína, Jack, Amanda a Kevin - všetci na mňa čakajú a dúfajú, že moje rozhodnutie nie je konečne. Privítaná slovmi od Karolíni:
"Alex, neodchádzaj." Jemne, záporné pokrútim hlavou.
"Nie, to nejde." Odpoveď dostane.
"Prečo?" pýta sa ďalej. Pozriem na ňu s jasnou odpoveďou. Baviť sa o tom nechcem. Vybehnem do izby upíriou rýchlosťou a prezlečiem sa do pohodlnejšieho oblečenia.
Keď zídem dole, do obývačky, všetci nemo na mňa pozerajú.
"Určite sa uvidíme." Šepnem nečujne, ale viem, že to oni počujú a nesmelo sa usmejú. Pokračujem kde som prestala a naozaj sa nelúčim: "Dnes ešte prídem, sľubujem." Dodávam presvedčene. Vrátim sa rozlúčiť.
"Dobre." Nakoniec prikývne a obíjme ma. Potom Jack a usmeje sa na mňa.
"Roztrhám ho ako hada!" POvie naštvane Kevin a my sa na neho pozrieme. Pokrútim hlavou.
"To nechcem..." Chce namietať, ale ja iba kývnem hlavou, že by sme mali ísť.
"Nechcem, aby sa cítil vinní." Objastním.
"Ale je." Ozve sa od dverí známy hlas. Amanda, hľadí na mňa a ja sa nesmelo usmejem.
***
Do školy sme prišli akurát - ja v Alicenho porshe a oni v mojom aute - skôr ako zazvonilo. Hneď ako vystúpim z auta pribehne ku mne Alice. Obíjme ma a skúša presvedčiť. Nič nepomáha.
"Alice, nie." poviem rázne a ona stíchne.
"Dobre." Dám jej kľúče a hneď sa za mňou niekto ozve.
"Alex," povie Dan a hneď sa ku mne blíži. Obíjme ma a pobozká ma. Usmejem sa na neho a bozk opätujem mu.
"Kde si bola včera?" spýta sa zo záujmom.
"V La Push," odpoviem nezaujato a on nadvihne obočie. "Na návšteve." Dodám.
"V La Push?" spýta sa ma neveriacky. Iba prikývne a poberiem sa do triedy. Dan za mnou.
***
Celý deň až do obeda si ma Dan premeriaval, nechal toho až vtedy keď zbadal Ashley. Alice zase niečo stále tárala o nákupoch. Nevnímala som ju a jej to zjavne ani nevadilo. Začala som ju vnímať až vtedy, keď sa ku nám pripojila aj Rosalie a Alice povedala, že aj ona pôjde s nami. Prikývla som.
Nemala som náladu na nákupy, ale sľúbila som jej to a ja ten sľub dodržím.
Keď sme "dojedli" tak sme sa zodvihli a šli sme na ďalšiu hodinu, ale to by nebolo možné, keby sme sa nezrazili s niekym.
Ashley ide tiež na hodinu a pred dverami jedálne sme skoro do seba narazili. Pozrela som sa na ňu a ona na mňa. A v tom ma niečo napadlo. Alice vie čo a preto sa zamračila.
"Ashley, ahoj." pozdravila som ju a ona sa na mňa placho usmiala.
"Ahoj," odpovedala a pritom sa pozerala na Dana. ZAmračila som sa, ale hneď sa moja tvár dostala do normálu, keď sa na mňa pozrela.
"Dnes, hneď po škole, ideme s Alice a Rosalie na nákupy." Začala som a ona na mňa začala zaisto zízať, ale ja som si to nevšímala a pokračovala ďalej: "Ešte ide aj Dan, všakže?" Obrátila som sa na Dana a on otrhol oči od Ashley a pozrel na mňa. Zamračil sa, ale prikývol. Ja som pokračovala:
"Tak som si hovorila, že keď si tu nová, či by si nešla s nami." Chvíľku sa tvárila zamyslene, ale napokon sa rozhodla.
"Áno, pôjdem veľmi rada." Prikývla som a zamierila do triedy.
***
"Prečo si ju pozvala?" spýtala sa ma Alice hneď po škole. Čakali sme ešte na Rosalie, ktorá mala nejakú hodinu. POzrela som sa na Alice a jemne a usmiala, ale nič som nepovedala.
"No?" Nabádala ma Alice znovu a znovu, ale ja som bola ticho. Dan stál vedľa mňa, ale žiadnu pozornosť mi nevenoval. Pozeral sa na Ashley a jemne sa usmieval. Strašne ma to dráži, ale nič nedávam na povrch poznať.
"Dobre." Teatralne si Alice vzdychla a nastúpila do svojho auta. Ja som sa vymánila s Danovho objatia a sadla som si na miesto spolujazdca. Po krátkej chvílke sa dvere znovu otvorili a nastúpila aj Rosalie a za ňou Amanda a Dan. Ashley išla svojím autom. Neprekáža mi to, vlsatne to neprekáža nikomu až na Dana.
Cestou nikto nič nehovoril. Ja som nemala o čom a ostatný asi tiež. Mne to nevadilo a či im to neviem a vôbec ma to nezaújima.
***
"NEch ťa to ani nenapadne!" zasyčala na mňa Alice. Asi videla čo sa stane s jej oblečením, ktoré kúpila mne.
"Alice, ja to aj tak nebudem nosiť." Povedala som pokojne a ona sa na mňa zamračila. To naozaj čaká, že tu ostanem? Nie. A hlavne nie po tom čo teraz vidím. Na čo sa teraz pozerám. Ashley a Dan, ktorý sa spolu rozprávajú. Nieč neobvliklé. Ale aj tak sa mi to nepáči. Ani zďaleka. Otočila som sa späť na Alice a zistila som, že sa na mňa mračí. Nie je to typ mračenia, že sa mi niečo nepáči. Je to typ mračenie, ktoré vyjadruje zúfalstvo.
"Nič ťa nepresvedčí, však?" Záporne som pokrútila hlavou. Nie, nič. Už nič. Prikývla na súhlas, že to - čo? Chápe? Asi.
***
Po dlhom maratón - Alice chcela mať možnosť ma presvedčiť, ale potom čo videla ako jej veci skončia v kajtajneri, nechala toho - sme sli domov. Všetci sme boli ticho - zase.
Trápne ticho, ktoré jasne naznačuje, že je niečo zlé. A aj je. Viem to ja, Amanda, Alice a aj Rosalie. Kto to nevie je jediné Dan.
Dnešním dňom to končí a viac nie je návratu späť. Nie teraz. Môžno niekedy v budúcnosti.
Alice prudko zastavila a nás myklo dopredu.
"Čo sa deje Alice, čo..." nedopovedala som, lebo som to videla. VIdela som to čo ona.
Pred auto, ktoré šoferovala Ashley vbehla srnka. Bolo to náhle, že to Alice do poslednej sekundy nemohla vidieť. Rýchlo som vystúpila a ponáhľala som sa k miestu nehodi.
Všade bola krv. Ashleyna krv! Nedovolila som si ani dýchať a myslím, že ani ostatný až na Dana. On pribehol a ja som prestala vnímať. Všetko sa začalo rozmazávať a ja som ako v tranze prišla k telu Ashley a klakla som si k nej. Letmo som zachytila, čo povedala Alice: "O-ona z-zom-rie..." A ticho vzlykala - bez sĺz. Priblížila som sa ku jej hrdlu a uhryzla som ju.
Zo zadu ma chytili dve silné ruky. Pozrela som sa na toho dotyčného. Dan.
V tvári vražedný výraz, pery pevne spojené a v očiach nenávisť.
"ČO ROBÍŠ?" precedil cez zaťaté zuby.
"Pusti ju!" skríkla na neho Amanda a on sa na chvíľku spamätal a potom nasadil ten istý výraz ako predtým.
Pustil ma a ja som spadla na zem. Zamračila som sa a keby som mohla plakať plačem.
Dan ma rýchlo obišiel a pribehol k Ashley, ktorá už kričala bolesťou.
Tíšil ju a ja som sa postavila. V tom momente bola u mňa Alice a rýchlo ma objala. Potom Rosalie a nakoniec Amanda.
"Nechoď..." Poslala ma tichú prosbu.
"Zbohom..."

jj jé to je krássne!!! tie nákupy a wšetko... naozaj weľmi pekné...