
Venovaná Casion
THEADU
***
"Tak to bol naozaj...zážitok!" vyhlásila Tamara hneď ako sme vyšli s loďky.
"Sa nepocikaj," odvetil jej chladne Luk. Tam sa na neho zaškerila a potom mu vyplazila jazyk.
"Tam, ja som myslela, že sme prešli fázou vyplazovania jazyka." Povedala som jej a ona ja jemne začervenala. Už otvárala ústa keď k nám prišla profesorka McGonagallová a začala k nám - mne, Tam a Lukovy - hovoriť niečo, že budeme pri zaraďovaní ako posledný a bla bla... Veľmi som ju nevnímala. Vnímala som svoje okolie. Už som tu raz bola - bolo to pred mesiacom keď som šla s mamkou na zapísanie do školy, či niečo také - ale aj teraz ma to úplne ohúrilo. Je to starý hrad, ktorý je...
"Poďte z mnou." Povie McGonagallová a už kráča chodbou. Ou, čo som zmeškala? Pozrela som

na Luka a Tami, ale oni už kráčali za profesorkou a tak mi nič iné nezostávalo a ísť aj ja.
Kráčali sme chodbou a párkrát sme stretli aj nejakého ducha. Tí si nás vždy premerali a zastali na nás - mne a Lukovy.
Keď sme prišli k nejakým dverám, tak profesorka zastala a pozrela na nás.
"Keď vás vyzveme tak otvorte tieto - "ukázala na jedny čierne - "dvere a vstúpte. Verím, že to nájdete ako som vám povedala." Asi by som mala naozaj dávať pozor. Tamara a Luk prikývli a ja som nechcela vyzerať trápne tak som urobila to isté. Profesorka McGonagallová sa zamračila a odišla tadiaľ kade sme prišli.
"Hm...kam máme ísť?" spýtala som sa po chvíľke ticha. Oni sa na mňa pozreli výrazom: To nemyslíš vážne, ale nič nepovedali a tak po piatich minútach som sa ozvala znovu:
"Tak?" Dúfala som, že aspoň jeden sa ozve, ale nič.
"Fajn, ako chcete!" Pozreli na mňa. Luk sa tváril nezaujato a Tamara - si zvádzala vnútorný boj a myslím, že ho aj prehrala, lebo začala vysvetľovať.
***

"A do našej školy prestupujú traja nový študenti, ktorý chodili na Školu kúziel Victoria." Povedal Dumbledore a dvere, ktoré nám ukázala McGongallová sa otvorili a mi sme vstúpili do veľkej miestnosti kde boli štyri dlhé stoly, ktoré boli zaplnené študentmi a jeden stôl kde sú profesori. Nad každým stolom - okrem učiteľského - sú zástavy rôznych farieb. Modrá, červená, zelená a žltá. Jedna farba, jedna fakulta.
"Keď poviem Vás vyzvem, vystúpite a nasadíte si Múdry klobúk." Kde som to len počula? Jáj, jasne už to vravela prvákom.
Prikývli sme.
"Black, Lukas." vyzvala Luka a on vystúpil na pódium. Všetci boli ticho. Po prvé preto, lebo nikto nevedel, že má Sirius Black alebo Regulus Black syna a po druhé napäto čakali kam ho zradia.
JA som sa pozerala na svojho brata. Ak neviete ako vyzerá - opíšem vám ho: Hnedé vlasy, ktoré má nakrátko ostrihané. Modré oči a príjemný úsmev. Stačí? Nie? No smola.
Múdry klobúk vykríkol jednu fakultu, do ktorje by som ho kľudne radila, ale aj tam ma to

prekvapilo:
"SLIZOLIN!"
Potom som išla ja a na vyzvanie McGonagallovej som vystúpila:
"Blacková, Adriána." vyzvala ma a ja som si všimla, že v celej sieny je ticho. Pravdaže,
Blaková. Je to bomba. Vystúpila som na také malé pódium a profesorka mi nasadila klobúk, ktorý hneď začal rozprávať. S mamkyného rozprávania viem, že to počujem iba ja.
Blaková. Je to bomba. Vystúpila som na také malé pódium a profesorka mi nasadila klobúk, ktorý hneď začal rozprávať. S mamkyného rozprávania viem, že to počujem iba ja.
"Hm...Dcéra Síriusa Blacka, je mi potešením ťa spoznávať."
"Ďakujem..."
"Kam ťa, ale zaradím? Slizolín? Och, áno máš na to byť v slizolíne. Čistá krv, prešibanosť...ale máš aj odvahu, ktorá sa, ale skôr hodí do chrabromilu. Tam kam som zaradil aj tvojho otca...hm...si veľmi ako tvoj otec, veľmi podobná...áno, veľmi..." Uvažoval Múdry klobúk a mne sa zdalo, že na mňa zabudol, až kým sa neozval:
"Nie, nie nezabudol. Je to ťažké, skoro ako pri Harrym Jamesom Potterom, ktorý je v chrabromile." Povedal a ja som sa skoro po grcala iba s jeho mena. Harry James Potter. Strašný otrava a

bohviečo...
"Zaujímavé, veľmi zaujímavé..."Chcela som sa opýtať :Čo je zaujímavé, ale to by nemohol vykríknuť fakultu, do ktorej od teraz patrím:
"CHRABROMIL!"
Veľká sieň vybuchla do potlesku. Vlastne nie celá. Slizolinsky stôl len-tak tlieskal, zato chrabromilsky tlieskal najviac. Tam som sa aj pobrala. Cestou som sa uškrnula na brata a Tamaru. McGonagallová vyvolala ďalšieho a ja som si sadla vedľa Hermiony a Ginny.
"Jonesová, Tamara."
Tamara- pekná blondína, ktorá má ofinu skoro cez oko - ďalšie emo? Nie... - si nasadila Múdry klobúk a j som napäto čakala. Dúfam, že bude v chrabromile. Po ďalšej chvíľke klobúk vykríkol:
"CHRABROMIL!" a ja som sa potešila, lebo moja najlepšia kamarátka je v tej iste fakulte ako ja.
Tamara prešla rýchlim krokom ku nám a keď si sadla, Dumbledore prehovoril:

"Okrem nových študentov, mám pre vás ešte jedno prekvapenie." Sieňou sa rozprestrelo šepkanie, ktoré bolo umlčané Dumbledorovým vyhlásením:
"Páni Fred a Goerge Weaskeyový má poprosili, či by nemohli dokončiť svoj siedmy ročník, načo som im rád vyhovel." Dvere siene sa otvorili a v nich stáli dvaja na vlas rovnaký chalani - skôr muži - ktorý sa uškŕňali na všetky strany.
Weasleyový?
"Čože?! Ja som nevedel, že chcú doštudovať!" ozval sa naštvaný hlas po mojej lavici. Pozrela som sa na majiteľa hlasu. Ron Weasley.
"To sú tvoji príbuzný?" spýtala sa ho Tami.
"Sú to naši bratia." odpovedala jej Ginny a ja som sa pozrela späť na tých chalanov, ktorý, ale už boli pri učiteľskom stole.

"Páni Weasleyový sú zaradení, ako aj predtým do chrabromilu." Dumbledore sa vrelo usmieval a iskričky v jeho očiach nebolo možné prehliadnuť. Fred a Goerge si sadli ku nám a hneď ako Dumbledor povedal, že hostina sa začala - a jedlo sa objavilo na stole - sa začali vypytovať:
"Takže Blacková, Jonesová..." povedal jeden z nich, ktorý to je to vážne netuším.
"George..." oslovil jedného - toho čo mlčal - ale ten ho zarazil.
"Ja som Fred, je to kruté keď ani nevieš ako sa volám, braček." povedal naoko urazene Fred.
"Fred, ako to, že ste tu?" spýtala sa ho Ginny.
"No..." začal Fred, ale dokončil George:
"...rozhodli sme sa dokončiť školu..."
"...je na to niečo zlé?" dokončil Fred. To je strašné, to aj my s Lukom sme taký...hrôzostrašný keď sa dopĺňame? Nie, určite nie.
"Mne to nevadí, ja som rada, aspoň bude nejaká zábava." povedala Ginny a vyzerala, že to myslí

úprimne.
"To sme..." zase začal jeden a druhý dokončil:
"...radi."
"To naháňa hrôzu." zašepkala som Tami do ucha. Ona sa na mňa nechápavo pozrela, čím sme ale vzbudili pozornosť dvojičiek.
"Ja som George Weasley," predstavil sa my jeden a ja som sa zamračila. Veď pred chvíľkou bol Fred! Oni si robia zo mňa dobrý deň!
"Ja som Ada Blacková, rada ťa spoznávam Fred." povedala som a podla som mu ruku. On sa zarazil a potom sa široko usmial.
"Šikovná." povedal, ale druhý. "Ja som George Weasley."
"Ada." Potriasla som si ruku aj s ním. To isté absolvovala aj Tamara, až na to, že sa jej pozdrvili dobre.
***
Po skvelej večere si znovu vstal riaditeľ a široko sa na nás usmial. Nikto sa s nikým nerozprával, ale iba sa pozerali a čakali čo povie Dumbledore. A on po chvíle prehovoril:

"Verím, že vám večera chutila a vy chcete ísť spať, ale musím vám pripomenúť pravidlá. Do zakázaného lesa máte zakázané. Všetci. Viem, že Voldemort je porazený, ale j tak by ste nemali nič brať na ľahkú váhu...." potom pokračoval nejaké pravidlá atď a ja som ho nepočúvala.
"Ľudia sa menia a vecí tiež. Nemali by ste súdiť druhých za iných. Dobrú noc.
***
Ľahla som si a prehrávala som si celý deň. Dlhý deň.
**Hádka s mamkou a potom hľadanie nástupišťa 9 a 3/4... Nájdenie nástupišťa 9 a 3/4...Vlak....Zoznámenie s Harrym Potterom a jeho kamarátmi....loďky....hrad...zaraďovanie...zoznámenie s Fredom a Georgom...večera...Dumbledorová reč...heslo ku klubovne....moja posteľ....

jé super Fred a Georg tých mám weľmi rada!!! a wďaka za wenowanie XD